header
Dnes je sobota 15. august 2020
 

Zhasínajúci jeleň v Topoľčiankach





Topoľčianky patria k najznámejším turistickým strediskám na Požitaví. Prichádza sem veľa návštevníkov a turistov prezrieť si kaštieľ, park a ďalšie zaujímavosti. K nim patrí aj poľovnícky zámok, okolo ktorého mnohí obdivujú plastiku jeleňa, diviaka a medveďa. Čitateľom chceme v krátkosti priblížiť stručnú históriu týchto sôch a predstaviť ich autora.

Alojz Stróbl
Významný európsky sochár, rodák z Kráľovej Lehoty na Slovensku, sa narodil 21. júna 1856. Mladosť strávená na Liptove bola tomuto výnimočnému umelcovi celoživotným zdrojom inšpirácie i životnej energie.

Študoval v Liptovskom Hrádku (základnú školu), v Levoči (gymnázium), v Třinci (modelárstvo železa) a vo Viedni (umeleckopriemyselnú školu a výtvarnú akadémiu). Nevšedný talent si všimol cisár František Jozef I., ktorý si u neho objednal svoj portrét, čo predznamenalo neskorší úspech umelca.

V Budapešti, kam sa v roku 1881 presťahoval, sa stáva profesorom a neskoršie riaditeľom sochárskej školy. V roku 1893 kupuje rodný dom spolu s pozemkami v Kráľovej Lehote (pôvodne klinčiareň) a dal ho prestavať podľa vlastného návrhu na svoje vidiecke sídlo. Väčšinu života prežil v Budapešti, kde mal svoj ateliér a vyučoval tu aj na sochárskej akadémii.

Zomrel 13. decembra 1926 v Budapešti, kde je aj pochovaný. Jeho hrob prikryla platňa z liptovskej žuly od Vyšnej Boce.

Z vyše 600 jeho umeleckých diel sa na Slovensku nachádza len niekoľko. V topoľčianskom parku môžeme vidieť tri z nich, ktoré sú vo vlastníctve štátneho podniku Lesy SR.

Zhasínajúci jeleň (1897)
Majiteľ Stupavského kaštieľa Ľudovít Károlyi si v roku 1897 objednal u najznámejšieho uhorského sochára Alojza Stróbla plastiku jeleňa, ktorý najviac symbolizuje poľovníctvo. Bronzová socha jeleňa v životnej veľkosti zdobila od roku 1900 stred nádvoria kaštieľa v Stupave. Po druhej svetovej vojne bol kaštieľ skonfiškovaný a slúžil iným účelom.

V roku 1952 sochu jeleňa zobrali zo Stupavy a po putovaní po rôznych areáloch sa ocitla na Zvolenskom zámku. Počas rekonštrukcie zámku bola zasypaná stavebným odpadom. V roku 1958 ju vzali ako pútač na prvú celoslovenskú poľovnícku výstavu do Bratislavy. Potom ju umiestnili do Arboréta v Mlyňanoch. Napokon sa po roku 1960 dostala na svoje terajšie miesto do parku v Topoľčiankach.

Ranený diviak so psom (1902)
Na tejto soche pracoval Alojz Stróbl vo svojom ateliéri v Budapešti už v roku 1894. Pôvodne bola určená pre budínsky kráľovský palác, ale po zmene koncepcie sa tam nedostala. Po dokončení sochy v roku 1902 ju autor daroval svojmu priateľovi architektovi Alojzovi Hauszmannovi. Ten si sochu umiestnil v záhrade svojej vily v Annavölgy pri Szentedre.

Ďalší bronzový exponát tejto sochy je v mestskom parku v Tate. Odliatok uvedenej sochy zo sivej zliatiny umiestnil A. Stróbl vo svojom vidieckom sídle v Kráľovej Lehote na Liptove. Z nej na základe súhlasu sochárových potomkov zhotovili V. Mensatoris a O. Ivan z Galérie P. M. Bohúňa v Liptovskom Mikuláši v roku 1973 dve bronzové kópie. Jedna sa nachádza pred galériou v Liptovskom Mikuláši, druhá je v parku v Topoľčiankach.

Medveď s muflónom (1909)
Koncom novembra 1906 zorganizoval gróf Gejza Andrássy vo svojom sídle v Betliari na počesť pruského kniežaťa Henricha poľovačku na medvede. Alojz Stróbl poprosil jedného z pozvaných, aby mu u Andrássyho zariadil pozvanie nie ako lovca, ale ako sochára. A. Stróbl tam zhotovil odliatok medveďa, ktorého skolil gróf Móric Esterházy. Potom podľa odliatku v ateliéri v Budapešti v roku 1909 vymodeloval súsošie medveďa držiaceho v labách samca muflóna.

Dielo Medveď s muflónom z bronzu vystavili na Svetovej poľovníckej výstave vo Viedni v júni 1910. Potom sa stalo ozdobou kaštieľa v Betliari, nakoniec ho po roku 1925 premiestnili do parku v Topoľčiankach. Socha bola umiestnená uprostred parku pri jednom z jazier (bývalé kúpalisko) ešte za čias pobytu T. G. Masaryka.

Na Silvestra 1991 dali vandali do otvorenej papule medveďa výbušninu, ktorá mu odtrhla prednú časť hlavy. V roku 2007 dali Lesy SR, OZ Topoľčianky sochu opraviť a umiestnili ju do vestibulu poľovníckeho zámku. Postupne sa z nej zhotovili dve epoxidové kópie. Jednu v máji 2007 umiestnili pred Poľovnícky zámok v Topoľčiankach, druhú v roku 2008 umiestnili pred Lesnou správou v Betliari.

Zhasínajúci jel...
Tabuľa A. Strob...
Ranený diviak s...
Pôvodná socha m...
Kópia sochy med...
Stróbl so svojo...
Stróblova vila ...
Umelec pri prác...
Zhasínajúci jel...


Použitá literatúra
František Bizub: Alojz Stróbl – životná púť sochára, Liptovský Mikuláš, GPMB 2006
Jozef Šabo: Zubria zvernica Topoľčianky, Lesy SR - OZ Topoľčianky 2008

Časť fotografii použitých zo stránky www.stupava.com
Share
© Ondrej Valach 30. september 2010
Joomla SEO by MijoSEF

NOVINKA

 

Najčítanješie články

Najnovšie komentáre

  • Zdielam rovnaki nazor

    Viac...

    Ľudo Chládek 31.08.2014 07:43
  • Môj partner a ja narazil sem strana a myslel som, môže tiež blog skontrolovaťto. Páči sa mi, čo ...

    Viac...

    Rudolf 29.08.2014 00:28
  • Čitateľ, ak máte skutočne záujem o informáciu, kontakt na mňa nájdete v sekcii o autoroch. Ja absolutne ...

    Viac...

    Ondrej Valach 26.08.2014 14:15
  • potom by to chcelo opravit tento clanok pretoze je zavádzajuci

    Viac...

    citatel 26.08.2014 06:58
  • to že hranicou je žitava je velmi zjednodušené tvrdenie...Včel ár patrí 100% k Pohronskému inovcu

    Viac...

    mišo 26.08.2014 05:12