Život stredovekých obyvateľov na dolnej Žitave

Hlavnou úlohou správcov dediny, richtárov, bola v minulosti vnútorná bezpečnosť. V stredoveku to nebolo však ľahké. Hoci mnohé dediny mali určité pevnostné zábrany, fortifikácie, veľakrát sa stávali ľahkou korisťou rôznych lúpežníkov, zbojníkov či vojakov. Nie však zakaždým dedinu napadli ľudia zvonka. Podľa dobových listín sa mnohé spory odohrávali priamo v dedine alebo si zemepáni medzi sebou doslova kradli poddaných. Najhoršie časy pre požitavské obce boli v 14. storočí a v 1. polovici 15. storočia, teda v období, kedy v Uhorsku vládol boj o trón. (Sokolovský, 2002)

Úteky a únosy poddaných od jedného zemepána k druhému boli bežnou praxou niektorých šľachticov v stredoveku. Nepriateľstvo medzi zemanmi a ďalšími rodmi sa prenášalo aj na poddaných. Tento príspevok si nedáva za cieľ zmapovať všetky listiny a pramene. Snahou je iba poukázať na niektoré smutné spory, ktoré sa v stredoveku odohrali na dolnom Požitaví.

Jedna z prvých informácii o krádeži pochádza z dediny Vlkas. Zachoval sa len opis listiny. V nej sa uvádza, že istý Andrej z dediny Vlkas napadol v roku 1221 Laurentia z dediny Bol kvôli krádeži. Spomínaný Laurentius po tom, ako niesol žeravé železo (boží súd), bol vo Varadíne zbavený obvinenia.

V roku 1293 sa v ďalšej listine uvádza, že Magister Ivanka, syn komesa Ondreja, sa nasilu zmocnil zeme magistra Štefana, syna Endreho Kurviho, na území Vlkasu. V listine sa môžeme dočítať nasledovné: „Preto prosíme, aby ste vydali svedectvo, na základe ktorého by komes Kozma z (Dolného) Ohaja ako kráľovsky poverený človek vlastníkovi premeral zem a vrátil ju predošlému právoplatnému vlastníkovi. Ten kráľovský splnomocnenec (Kozma z Ohaja) nech aj zakáže komesovi Ivankovi a jeho nájomníkom požívať pozemky v obci Vlkas.“ (Bartoš, 1993)

Obec Bešeňov prepadli v roku 1345 zemania z Dolného Ohaja, ozbrojení synovia Jakuba, Antona a Petra a ich ľudia, pravdepodobne poddaní. Vtrhli na pozemky svätobeňadického kláštora v Bešeňove a mnohých ľudí poranili. Oficiála opátstva Bodora chceli zabiť, ale s farárom Pavlom utiekli obaja do kostola, aby sa ukryli. Zemania z Dolného Ohaja sa neúspešne pokúsili vylomiť dvere na kostole. V obci ešte stihli poraziť osem volov. Na druhý deň sa zemania ešte raz vrátili a na námestí v Bešeňove vyhlásili, že “kto sa opováži von, obrábať polia, tomu nohy zlámu na pluhu“. (Knaus 1890) Roku 1397 zasa Peter Forgáč odviedol z Bardoňova jedného poddaného bez povolenia, zaplatenia pozemkového nájmu a ostatných náležitostí na svoje majetky.