Zlaté Moravce počas druhej svetovej vojny
Kto zapríčinil tento úpadok,
zosurovenie, zdivočenie mravov?
Čo ľudstvo zviedlo z ducha veličavou
vbŕsť do bahna? Ký upír to a mlok…
Známy slovenský básnik takto reagoval na prvú svetovú vojnu. Určite jeho verše sú aktuálne aj pre druhú svetovú vojnu, ktorá priniesla ešte viac nešťastia, utrpenia a tragédií. Štatistika uvádza milióny mŕtvych, zranených a nevyčísliteľné materiálne škody.
Druhá svetová vojna neobišla ani Zlaté Moravce, mesto s bohatou históriou a ich okolie. Mnohí chlapi museli odísť bojovať na front, vojnové udalosti zasiahli každú dedinu či mesto. V kaštieli v Topoľčiankach v máji 1941 ubytovali 40 detí vysokých funkcionárov hitlerovského Nemecka. Tieto deti museli mať všetko a na ich pobyt občania neradi spomínajú. Pobyt detí prišiel do Topoľčianok skontrolovať aj minister vnútra fašistického Nemecka von Frich.
V bývalom Župnom dome boli istý čas vojenské kasárne. Väčšina obyvateľov pocítila krutosť vojny v jej poslednom roku. Po vyhlásení Slovenského národného povstania boli Zlaté Moravce hraničným mestom povstaleckého územia. K prvému boju došlo 31. augusta 1944 o 14,30 hod. nad mestom na Beňadickej ceste. Čata ťažkých guľometov zo slovenskej leteckej skupiny, ktorá prešla medzi prvými z Piešťan a Trenčína na povstalecké územie, zaútočila na nemeckú jednotku. Tá prichádzala na dvoch nákladných autách, pred ktorými v pancierovom aute sedel vodca nemeckej skupiny na Slovensku Franz Karmazin. Boj trval asi hodinu a na mieste zostali mŕtvi piati povstalci a údajne 14 vojaci nemeckej národnosti. Na mieste boja je postavený pomník s menami padlých povstalcov.
Dňa 3. septembra 1944 prichádzajú do Zlatých Moraviec nemeckí vojaci na nákladných autách a na dvoch autobusoch. Ubytovali sa vo vtedajšel ľudovej škole (v súčasnosti OA) na Bernolákovej ulici. V ten deň neskoro večer prišli do Zlatých Moraviec na nákladnom aute aj povstalci. Rozpútal sa tuhý boj, pri ktorom povstalci presile ustúpili. V škole sa začalo vyšetrovanie podozrivých občanov, pri ktorom bol utýraný neznámy občan židovského pôvodu. Ráno ho fašisti vyhodili na dvor a z mesta odišli.
V priebehu septembra sa v Zlatých Moravciach striedali povstalci s nemeckými jednotkami. V meste vyčínali aj príslušníci Hlinkovej gardy, ktorí vyšetrovali mnohých občanov, pričom viacerých aj uväznili.
12. októbra 1944 bolo nad mestom zostrelené hitlerovské lietadlo, ktoré spadlo za Martinom. 12. novembra 1944 bola spojeneckými lietadlami bombardovaná železničná stanica. Zničený bol nemecký vojenský vlak. V druhej polovici novembra 1944 dostalo mesto novú nemeckú posádku. Prišlo sem aj gestapo, a tak celá moc nad mestom prešla do hitlerovských rúk. Keď 11. decembra 1944 odišiel zo Zlatých Moraviec posledný rýchlik, zostalo mesto odrezané od sveta. 17. decembra prišli do Zlatých Moraviec ďalší nemeckí vojaci, ktorí tu zostali aj cez Vianoce.
Mesto prežívalo hrozný január. V ľudovej škole bol gestapákmi mučený Jozef Hudec z Kozároviec, ktorý bol 9. januára 1945 obesený na rozhlasový stĺp pred rím.katolíckym kostolom spolu so zastreleným Ľudovítom Milošom z Maďarska.
Dňa 26. januára 1945 podobne skončili na tom istom mieste umučení partizáni Richard Rosák z Uheriec a Ladislav Olah neznámeho pôvodu. Mala to byť výstraha pre ostatných občanov. Železný stĺp, označený pamätnou tabuľou, dodnes stojí pred kostolom. Boli to tragické dni Zlatých Moraviec.
V polovici januára zaútočili nemecké jednotky na partizánske obce Hostie, Obyce a Jedľové Kostoľany. Útok na Skýcov bol krvavo odrazený partizánmi. Fašisti neúspešne zaútočili na Skýcov aj 18. februára 1945. To sa už na ľavej strane Hrona sústreďovali vojská II.ukrajinského frontu, pripravovali sa na prechod cez Hron a zaútočiť na nemecké vojská, ktoré mali obsadené Požitavie. Úloha oslobodiť Zlaté Moravce a obce horného Požitavia pripadla II. ukrajinskému frontu maršála Malinovského, konkrétne jeho 53.armáde, ktorej velil generál I.M. Managarov. V rámci II. ukrajinského frontu bojovali o oslobodenie Zlatých Moraviec a okolia v druhom slede aj vojská 1. rumunskej armády generála Atanasiu.
Cez hlavnú ulicu a Žitavský most prešiel prvý ruský vojak 28. marca 1945 o 11,00 hod, kedy boli Zlaté Moravce oslobodené. V tento deň boli oslobodené aj ďalšie obce horného Požitavia, niektoré boli oslobodené 29. a 30. marca 1945.
Pohľad na Zlaté Moravce bol žalostný. Parný mlyn zhorel pri bombardovaní tesne pred oslobodením, zničená bola budova meštianskej školy, demolovaná časť nemocnice, poškodené mnohé domy. To všetko sa dalo nahradiť, ale ľudské životy boli nenahraditeľné.
Použitá literatúra a pramene:
RAKOVSKÝ, Štefan.: Zlaté Moravce a okolie. Slavín Bratislava 1969
VALACH, Ondrej.: Diplomova práca Ondreja Valacha (časť)
foto © Ondrej Valach a archív O.V. 2010
Druhá svetová vojna neobišla ani Zlaté Moravce, mesto s bohatou históriou a ich okolie. Mnohí chlapi museli odísť bojovať na front, vojnové udalosti zasiahli každú dedinu či mesto. V kaštieli v Topoľčiankach v máji 1941 ubytovali 40 detí vysokých funkcionárov hitlerovského Nemecka. Tieto deti museli mať všetko a na ich pobyt občania neradi spomínajú. Pobyt detí prišiel do Topoľčianok skontrolovať aj minister vnútra fašistického Nemecka von Frich.
V bývalom Župnom dome boli istý čas vojenské kasárne. Väčšina obyvateľov pocítila krutosť vojny v jej poslednom roku. Po vyhlásení Slovenského národného povstania boli Zlaté Moravce hraničným mestom povstaleckého územia. K prvému boju došlo 31. augusta 1944 o 14,30 hod. nad mestom na Beňadickej ceste. Čata ťažkých guľometov zo slovenskej leteckej skupiny, ktorá prešla medzi prvými z Piešťan a Trenčína na povstalecké územie, zaútočila na nemeckú jednotku. Tá prichádzala na dvoch nákladných autách, pred ktorými v pancierovom aute sedel vodca nemeckej skupiny na Slovensku Franz Karmazin. Boj trval asi hodinu a na mieste zostali mŕtvi piati povstalci a údajne 14 vojaci nemeckej národnosti. Na mieste boja je postavený pomník s menami padlých povstalcov.
Dňa 3. septembra 1944 prichádzajú do Zlatých Moraviec nemeckí vojaci na nákladných autách a na dvoch autobusoch. Ubytovali sa vo vtedajšel ľudovej škole (v súčasnosti OA) na Bernolákovej ulici. V ten deň neskoro večer prišli do Zlatých Moraviec na nákladnom aute aj povstalci. Rozpútal sa tuhý boj, pri ktorom povstalci presile ustúpili. V škole sa začalo vyšetrovanie podozrivých občanov, pri ktorom bol utýraný neznámy občan židovského pôvodu. Ráno ho fašisti vyhodili na dvor a z mesta odišli.
V priebehu septembra sa v Zlatých Moravciach striedali povstalci s nemeckými jednotkami. V meste vyčínali aj príslušníci Hlinkovej gardy, ktorí vyšetrovali mnohých občanov, pričom viacerých aj uväznili.
12. októbra 1944 bolo nad mestom zostrelené hitlerovské lietadlo, ktoré spadlo za Martinom. 12. novembra 1944 bola spojeneckými lietadlami bombardovaná železničná stanica. Zničený bol nemecký vojenský vlak. V druhej polovici novembra 1944 dostalo mesto novú nemeckú posádku. Prišlo sem aj gestapo, a tak celá moc nad mestom prešla do hitlerovských rúk. Keď 11. decembra 1944 odišiel zo Zlatých Moraviec posledný rýchlik, zostalo mesto odrezané od sveta. 17. decembra prišli do Zlatých Moraviec ďalší nemeckí vojaci, ktorí tu zostali aj cez Vianoce.
Mesto prežívalo hrozný január. V ľudovej škole bol gestapákmi mučený Jozef Hudec z Kozároviec, ktorý bol 9. januára 1945 obesený na rozhlasový stĺp pred rím.katolíckym kostolom spolu so zastreleným Ľudovítom Milošom z Maďarska.
Dňa 26. januára 1945 podobne skončili na tom istom mieste umučení partizáni Richard Rosák z Uheriec a Ladislav Olah neznámeho pôvodu. Mala to byť výstraha pre ostatných občanov. Železný stĺp, označený pamätnou tabuľou, dodnes stojí pred kostolom. Boli to tragické dni Zlatých Moraviec.
V polovici januára zaútočili nemecké jednotky na partizánske obce Hostie, Obyce a Jedľové Kostoľany. Útok na Skýcov bol krvavo odrazený partizánmi. Fašisti neúspešne zaútočili na Skýcov aj 18. februára 1945. To sa už na ľavej strane Hrona sústreďovali vojská II.ukrajinského frontu, pripravovali sa na prechod cez Hron a zaútočiť na nemecké vojská, ktoré mali obsadené Požitavie. Úloha oslobodiť Zlaté Moravce a obce horného Požitavia pripadla II. ukrajinskému frontu maršála Malinovského, konkrétne jeho 53.armáde, ktorej velil generál I.M. Managarov. V rámci II. ukrajinského frontu bojovali o oslobodenie Zlatých Moraviec a okolia v druhom slede aj vojská 1. rumunskej armády generála Atanasiu.
Cez hlavnú ulicu a Žitavský most prešiel prvý ruský vojak 28. marca 1945 o 11,00 hod, kedy boli Zlaté Moravce oslobodené. V tento deň boli oslobodené aj ďalšie obce horného Požitavia, niektoré boli oslobodené 29. a 30. marca 1945.
Pohľad na Zlaté Moravce bol žalostný. Parný mlyn zhorel pri bombardovaní tesne pred oslobodením, zničená bola budova meštianskej školy, demolovaná časť nemocnice, poškodené mnohé domy. To všetko sa dalo nahradiť, ale ľudské životy boli nenahraditeľné.
Pomník na Beňad...
Tabuľa na pomní...
Železný stĺp pr...
Pamätná tabuľa ...
Pomník SNP
Župný dom v min...
Použitá literatúra a pramene:
RAKOVSKÝ, Štefan.: Zlaté Moravce a okolie. Slavín Bratislava 1969
VALACH, Ondrej.: Diplomova práca Ondreja Valacha (časť)
foto © Ondrej Valach a archív O.V. 2010
Viac...
Ľudo Chládek 31.08.2014 07:43