Zlatno – obec ležiaca na úpätí pohoria Tribeč
Koncové obce pritúlené v náručí väčších či menších pohorí obyčajne vyžarujú čosi neobyčajné, čosi pútavé. Sú akoby samostatným organizmom, ktorý nepatrí do tohto rýchleho dravého sveta. Sú to také zvláštne rezervácie ľudskosti, kde každému na každom záleží. Sú to miesta, ktoré si náhodný zatúlanec zamiluje často na prvý pohľad. Takýmto miestom je aj obec Zlatno v okrese Zlaté Moravce.
Tak ako každá obec má svoju históriu, má ju aj Zlatno. Zaujímavá, ale aj tragická je jej novšia história, ktorá siaha do polovice 20. storočia. Druhá svetová vojna neobišla ani túto podhorskú obec. Mnohí chlapi odišli na front a niektorí sa už nikdy domov nevrátili.
Obec, takmer vklinená pod Veľký Tribeč, bola priam predurčená pre partizánsky spôsob vojny. Po ústupe partizánov a povstaleckých vojakov zo stredného Slovenska sa už koncom októbra a v novembri 1944 dostali viaceré partizánske oddiely do pohoria Tribeč a obsadili aj obec Zlatno. Prvá partizánska skupina, ktorá tu vznikla si dala názov „Tribeč“. Tvorili ju zväčša občania zo Zlatých Moraviec a okolia. Veliteľom skupiny Tribeč bol podplk. Ján Stančík. Činnosť 60 člennej skupiny bola zameraná na okolie Zlatých Moraviec. Začiatkom decembra zasiahla skupina do bojov pri ladickej železničnej trati, kde v boji padol Jozef Horský z Trnavy. Pochovali ho na cintoríne v Zlatne.
Postupne prichádzajú do Zlatna a jeho okolia ďalšie partizánske oddiely. Medzi prvými to bol oddiel ruských partizánov, ktorým velil kapitán Viktor Ivanovič Maximov. K tomuto oddielu sa pridali aj niektorí chlapi zo Zlatna medzi nimi aj Ondrej Jonis, ktorému sa podarilo utiecť z nemeckého zajatia v Kaisersteinbrücku. V oddieli Maximova sa stal veliteľom čaty. V malej obci Zlatno sa začiatkom decembra nachádzalo vyše tisíc partizánov rozličných národností. Takmer každý dom na Zlatne obývali partizáni. Okrem toho si v časti chotára Závozná vybudovali aj bunkre.
Ruskí, slovenskí partizáni a povstalci spolu s príslušníkmi iných národov tu vytvorili Nitriansku partizánsku brigádu, ktorá sa v polovici decembra presúvala bližšie k Pohronskému Inovcu a 22. decembra obsadila obce Hostie, Obyce a Jedľové Kostoľany. V polovici decembra sa zo Zlatna presúva na Skýcov aj oddiel kapitána Maximova, ktorý mal názov „Národný mstiteľ“, ako aj ďalší prevažne ruskí partizáni.
Obzvlášť smutnou udalosťou bol pre obec Zlatno večer 22. december 1944. V tesnej blízkosti obce havarovali dve sovietske lietadlá, ktoré prinášali povstalcom strelivo, výbušnininy, potraviny a lieky. Zahynulo 11 občanov Zlatna a 11 sovietskych letcov. Ťažko popisovať priebeh tragédie, keď zasiahnuté lietadlá, letiace od Topoľčian, sa zbavovali bômb a chceli núdzovo pristáť na lúke za obcou nazývaná Dvanásta tabuľa. Z dvoch lietadiel sa zachránil jeden pilot Nikolaj Meťolkin. Ťažko ranený sa dostal do zajatia v Topoľčanoch, odkiaľ ho vyslobodili Ján Mlynka a Július Škvarenina. Po vojne žil v Moskve a bol skúšobným pilotom lietadiel TU – 104.
Na mieste havárie je dnes pomník s menami padlých vojakov a pomník v obci tiež pripomína tragédiu, ktorá sa na Zlatne odohrala.
Zvyšky havarovaných lietadiel sa dodnes nachádzajú v záhrade obecného múzea, v ktorom je aj expozícia protifašistického odboja, ľudových tradícií a pamätná izba prof. RNDr. Michala Lukniša, DrSc., zakladateľa modernej slovenskej geografie, rodáka zo Zlatna.
Tak ako každá obec má svoju históriu, má ju aj Zlatno. Zaujímavá, ale aj tragická je jej novšia história, ktorá siaha do polovice 20. storočia. Druhá svetová vojna neobišla ani túto podhorskú obec. Mnohí chlapi odišli na front a niektorí sa už nikdy domov nevrátili.
Obec, takmer vklinená pod Veľký Tribeč, bola priam predurčená pre partizánsky spôsob vojny. Po ústupe partizánov a povstaleckých vojakov zo stredného Slovenska sa už koncom októbra a v novembri 1944 dostali viaceré partizánske oddiely do pohoria Tribeč a obsadili aj obec Zlatno. Prvá partizánska skupina, ktorá tu vznikla si dala názov „Tribeč“. Tvorili ju zväčša občania zo Zlatých Moraviec a okolia. Veliteľom skupiny Tribeč bol podplk. Ján Stančík. Činnosť 60 člennej skupiny bola zameraná na okolie Zlatých Moraviec. Začiatkom decembra zasiahla skupina do bojov pri ladickej železničnej trati, kde v boji padol Jozef Horský z Trnavy. Pochovali ho na cintoríne v Zlatne.
Postupne prichádzajú do Zlatna a jeho okolia ďalšie partizánske oddiely. Medzi prvými to bol oddiel ruských partizánov, ktorým velil kapitán Viktor Ivanovič Maximov. K tomuto oddielu sa pridali aj niektorí chlapi zo Zlatna medzi nimi aj Ondrej Jonis, ktorému sa podarilo utiecť z nemeckého zajatia v Kaisersteinbrücku. V oddieli Maximova sa stal veliteľom čaty. V malej obci Zlatno sa začiatkom decembra nachádzalo vyše tisíc partizánov rozličných národností. Takmer každý dom na Zlatne obývali partizáni. Okrem toho si v časti chotára Závozná vybudovali aj bunkre.
Ruskí, slovenskí partizáni a povstalci spolu s príslušníkmi iných národov tu vytvorili Nitriansku partizánsku brigádu, ktorá sa v polovici decembra presúvala bližšie k Pohronskému Inovcu a 22. decembra obsadila obce Hostie, Obyce a Jedľové Kostoľany. V polovici decembra sa zo Zlatna presúva na Skýcov aj oddiel kapitána Maximova, ktorý mal názov „Národný mstiteľ“, ako aj ďalší prevažne ruskí partizáni.
Obzvlášť smutnou udalosťou bol pre obec Zlatno večer 22. december 1944. V tesnej blízkosti obce havarovali dve sovietske lietadlá, ktoré prinášali povstalcom strelivo, výbušnininy, potraviny a lieky. Zahynulo 11 občanov Zlatna a 11 sovietskych letcov. Ťažko popisovať priebeh tragédie, keď zasiahnuté lietadlá, letiace od Topoľčian, sa zbavovali bômb a chceli núdzovo pristáť na lúke za obcou nazývaná Dvanásta tabuľa. Z dvoch lietadiel sa zachránil jeden pilot Nikolaj Meťolkin. Ťažko ranený sa dostal do zajatia v Topoľčanoch, odkiaľ ho vyslobodili Ján Mlynka a Július Škvarenina. Po vojne žil v Moskve a bol skúšobným pilotom lietadiel TU – 104.
Na mieste havárie je dnes pomník s menami padlých vojakov a pomník v obci tiež pripomína tragédiu, ktorá sa na Zlatne odohrala.
Zvyšky havarovaných lietadiel sa dodnes nachádzajú v záhrade obecného múzea, v ktorom je aj expozícia protifašistického odboja, ľudových tradícií a pamätná izba prof. RNDr. Michala Lukniša, DrSc., zakladateľa modernej slovenskej geografie, rodáka zo Zlatna.
Obec Zlatno
Obec Zlatno
Pomník na miest...
Pomník na miest...
Pomník na miest...
Pomník v obci
Trosky z lietad...
Pamätná izba
Pamätná tabuľa
Použitá literatúra a pramene:
Rozhovory s priamymi účastníkmi bojov – Genadij D. Avdejev, veliteľ Nitrianskej partizánskej brigády, Ondrej Turčan (+) partizánsky rozviedčik, Ondrej Jonis (+) a ďalší.
Štefan Rakovský a kol.: Zlaté Moravce a okolie, Slavín Bratislava 1969
Diplomová práca Ondreja Valacha (časť)
Viac...
Ľudo Chládek 31.08.2014 07:43