Rímsko-katolícky kostol vo Veľkej Mani
História/popis:
Už z diaľky sa týči najväčšia dominanta vo Veľkej Mani rímsko-katolícky kostol. Svojou malebnosťou a krásou nás pozdravuje a víta. Z vtáčej perspektívy má tvar kríža. Farský kostol bol postavený v rokoch 1743-1747, v neskoro-barokovom slohu grofom Ignácom Kollerom, prístavbu dal postaviť grof Malonay. Kostol je postavený na starom slovanskom hradišti z 9.storočia. Základný material je z bývalého paulínskeho kláštora. Okolo kostola bol cintorín. V Barsvármegye str. 57 sa hovorí, že v roku 1762 bol kostol obnovený. Svätyňa bola predlžovaná v rokoch 1835-1837. V období pôsobenia vdp. farára Jána Kováča bola urobená celková vnútorná úprava kostola. Posvätený (konsekrovaný) bol 26.septembra 1762 vesprémsky biskupom Ignácom Kollerom. Zasvätený je Sedembolestnej Panny Márie. Farnosť bola zriadená v roku 1748 rozdelením farnosti Fíš (Trávnica). Do farnosti Veľká Maňa patria filialky: Vlkas, Belek (časť Podhajskej), Svätuša (časť Podhajskej). Farská kronika sa začala písať v roku 1790. Od roku 1748 pôsobilo vo farnosti 18 kňazov.
Od roku 1963 je v zozname štátom chránených kultúrnych pamiatok ako ojedinelá barokovo-klasicistická cirkevná pamiatka. Samotný kostôl je veľký, priestranný, jednoloďový, s rovným uzáverom presbytéria, pristavenými sakristiami a oratóriami na poschodí. Má klasicistické priečelie. Chór je murovaný na oblých stĺpoch, má drevenné balustrádové zábradlie. Nachádza sa tu pôvodný orgán opravený a prerobený na elektrinu. V kostole sa nachádzajú tri oltáre. Hlavný oltár je neskoroklasicistický z polovice 19.storočia, nad ním sa nachádza veľký obraz Sedembolestnej Panny Márie od Františka Szoldaticsa z roku 1848. Bočný oltár Panny Márie nachádzajúci sa v pravo, je barokový a dal ho zhotoviť niekdajší veľkomáňanský grof a biskup vesprémsky Ignác Koller. V strede tohto oltára sa nachádza oválny ranorenesančný obraz Madonny, nazývaný tiež obraz Panny Márie indianskej. Originál tohto obrazu sa nachádza v akademickom kostole kolégia jezuitského vo Viedni. Tento pôvodný obraz pochádza z Južne Ameriky z Peru. V ľavo sa nachádza oltár sv. Jozefa. Medzi dvoma bočnými oltármi je vchod do krypty, kde je pochovaný baron Malonay (zabalzamovaný baron má na prsiach zlatý klúč a na nohách strieborné ostrohy) a syn posledného majiteľa veľkomáňanského panstva Gejzu Foldváriho. Kostol má na veži hodiny a tri zvony.
(Použitá literatúra: Obecná kronika, www.obecmana.sk, www.velkamana.saletini.sk)
Fotogaléria:
Prístup ku kostolu:
Kostol sa nachádza pri križovatke Vráble-Šurany-Trávnica.
Mapa:
©
Soňa Trubíniová
18. máj 2011
Už z diaľky sa týči najväčšia dominanta vo Veľkej Mani rímsko-katolícky kostol. Svojou malebnosťou a krásou nás pozdravuje a víta. Z vtáčej perspektívy má tvar kríža. Farský kostol bol postavený v rokoch 1743-1747, v neskoro-barokovom slohu grofom Ignácom Kollerom, prístavbu dal postaviť grof Malonay. Kostol je postavený na starom slovanskom hradišti z 9.storočia. Základný material je z bývalého paulínskeho kláštora. Okolo kostola bol cintorín. V Barsvármegye str. 57 sa hovorí, že v roku 1762 bol kostol obnovený. Svätyňa bola predlžovaná v rokoch 1835-1837. V období pôsobenia vdp. farára Jána Kováča bola urobená celková vnútorná úprava kostola. Posvätený (konsekrovaný) bol 26.septembra 1762 vesprémsky biskupom Ignácom Kollerom. Zasvätený je Sedembolestnej Panny Márie. Farnosť bola zriadená v roku 1748 rozdelením farnosti Fíš (Trávnica). Do farnosti Veľká Maňa patria filialky: Vlkas, Belek (časť Podhajskej), Svätuša (časť Podhajskej). Farská kronika sa začala písať v roku 1790. Od roku 1748 pôsobilo vo farnosti 18 kňazov.
Od roku 1963 je v zozname štátom chránených kultúrnych pamiatok ako ojedinelá barokovo-klasicistická cirkevná pamiatka. Samotný kostôl je veľký, priestranný, jednoloďový, s rovným uzáverom presbytéria, pristavenými sakristiami a oratóriami na poschodí. Má klasicistické priečelie. Chór je murovaný na oblých stĺpoch, má drevenné balustrádové zábradlie. Nachádza sa tu pôvodný orgán opravený a prerobený na elektrinu. V kostole sa nachádzajú tri oltáre. Hlavný oltár je neskoroklasicistický z polovice 19.storočia, nad ním sa nachádza veľký obraz Sedembolestnej Panny Márie od Františka Szoldaticsa z roku 1848. Bočný oltár Panny Márie nachádzajúci sa v pravo, je barokový a dal ho zhotoviť niekdajší veľkomáňanský grof a biskup vesprémsky Ignác Koller. V strede tohto oltára sa nachádza oválny ranorenesančný obraz Madonny, nazývaný tiež obraz Panny Márie indianskej. Originál tohto obrazu sa nachádza v akademickom kostole kolégia jezuitského vo Viedni. Tento pôvodný obraz pochádza z Južne Ameriky z Peru. V ľavo sa nachádza oltár sv. Jozefa. Medzi dvoma bočnými oltármi je vchod do krypty, kde je pochovaný baron Malonay (zabalzamovaný baron má na prsiach zlatý klúč a na nohách strieborné ostrohy) a syn posledného majiteľa veľkomáňanského panstva Gejzu Foldváriho. Kostol má na veži hodiny a tri zvony.
(Použitá literatúra: Obecná kronika, www.obecmana.sk, www.velkamana.saletini.sk)
Fotogaléria:
Prístup ku kostolu:
Kostol sa nachádza pri križovatke Vráble-Šurany-Trávnica.
Mapa:
Viac...
Ľudo Chládek 31.08.2014 07:43