Kráľ Belo IV. udeľuje Ondrejovi, synovi Ywanku, územie Mane pri rieke Žitave, v komitáte Hlohoveckom
Kráľ Belo IV. udeľuje Ondrejovi, synovi Ywanku, územie Mane pri rieke Žitave, v komitáte Hlohoveckom
1249
Bela, z Božej milosti kráľ Uhorska, Dalmácie, Chorvátska, Ramy, Srbska, Haliče, Vladiměska a Kumanie. Pozdravujem všetkých veriacich v Kristu, Spasiteľu všetkých veriacich ľudí. Keďže pri odmeňovaní vznešených osôb a zvlášť kráľov sa hľadí nie tak na veľkosť darovanej veci, ako skôr na akosť priazne, uznali sme za vhodné, aby keď niekto je odmenený kráľom pre služby vernosti, následkom toho mal u neho aj veľkú milosť a priazeň. A preto všetkým súčasným a budúcim pokoleniam chceme dať na vedomie, že nám milý a verný Andrej, syn Ywanku, dostaviac sa k nám, pokorne a vrúcne prosil od našej Výsosti, aby sme územie Mane, ležiace pri rieke Žitave v komitáte Hlohoveckom jemu z hojnosti svojej milosti ráčili udeliť, keďže je uprostred jeho dedičných zemí a aby, keď by sme to územie niekomu inému venovali, nebolo dakedy v budúcnosti na ťarchu alebo príčinou sporov. A preto my, ktorí z povinnosti nachádzajúcej zo spravovania tak veľkého kráľovstva musíme odmeňovať jednotlivcov, s radosťou sme spozorovali, že musíme štedrými darmi odmeniť aj jeho služby vernosti, ktorými sa chcel v očiach kráľa stať milým už od svojich mladých rokov, že okrem mnohých hrdinských skutkov, ktorými v dobe hladu, súženia a tiesne kráľovstva chvályhodne sa pričinil o povznesenie slávy jeho a koruny kráľovskej, ešte aj s naším najdrahším synom, osvieteným kráľom Štefanom pri dobíjaniu hradu Turuch nešetril námah, ani útrat, ktoré veľkodušne poskytol vytrvale s mnohými ozbrojenými vojakmi, kráľa chrániac a k nemu lačúc.
Majúc na pamäti tú službu, ktorú uznávame za veľmi milú a záslužnú spolu aj s veľkými zásluhami ostatných služieb a dúfajúc, že v budúcnosti môže ešte milšie nám a našim nástupcom preukázať, hore spomenuté územie Mane asi pod štyri pluhy, vzaté z pánstva hradu Hlohoveckého, zároveň s lúkami a hájom z kráľovskej štedrosti udelili sme ako vlastníctvo spomenutému Andrejovi, grófovi našich taverníkov /komorníkov, pokladníkov/ a ako dedičom, podľa čoho ho obyvatelia hradu môžu poznať, že je majiteľom. Aby pokojne mohol zaujať a užívať túto zem, dali sme ho tam uviesť ctihodným otcom Adamom, biskupom nitrianskym. Aby však tento darovaný údel našej štedrosti nadobudol trvalej platnosti a aby sa voľakedy od niekoho nemohol za neplatný a nespravodlivo pridelený prehlásiť, opatrili sme túto listinu, venovanú Andrejovi, dvojnásobnou našou pečaťou. Dané roku Pána 1249, čiže štrnásteho (roku) nášho kraľovania.
- - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - -
Z rukopisu széchénského archívu obdržaného štedrosťou osv. p. grófa Jozefa Forgácha. Fejér: Cod.Dipl.Kung. IV,1,100
Viac...
Ľudo Chládek 31.08.2014 07:43