header
Dnes je sobota 20. apríl 2024
 

Náš kráľ Gejza I. zakladá benediktínsky kláštor pri Hrone (1075)

V mene svätej a nerozdielnej Trojice, Otca i Syna i Ducha svätého. Ja, Gejza Veľký, predtým vojvoda Uhrov, potom však z Božej milosti kráľ, syn kráľa Bela (prvého), spoznajúc, že majetky tohto sveta sú dočasné, nebeské, ale trvalé, túžiaci z veľkej lásky postaviť kostol k chvále Božej, Panne Márii a svätému Benediktovi, najzbožnejšiemu otcovi a vojvodovi mníchov, tu z Božej priazne zriaďujem kláštor. Teda s pomocou Toho, čo všetko stvoril som dal a daroval spomínanému kláštoru svätého Benedikta dedične (majetok) zeme obrábané i neobrábané, vinice a vinohrady, lúky a pasienky, vody a vodné toky, rybníky a rybolov (neslobodných) sluhov a (slobodných) služobníkov, ako aj mýta a iné následne vymenované majetky, a toto som chcel dať na vedomie všetkým biskupom, opátom, ako aj popredným (predstaviteľom) môjho kráľovstva. Územie, ktorého stredom preteká rieka nazývaná Hron, kde som dal postaviť kostol svätého Benedikta, dávam s lesmi, loviskami, vodami, rybolovom, pahorkatinami a všetkými príjmami a úžitkami, ktoré v menovaných lesoch, vodách a majetkoch jestvujú a v budúcnosti môžu vzniknúť, (tomuto kostolu) v ich vlastných medziach a hraniciach.

Prvým medzníkom či hranicou je skala, ku ktorej sa prichádza cez istý brod pri dedine tekovských hradčanov, zvanej Brajany; potom prechádza na západ na vrchol vrchu Plešivca, odtiaľ do údolia a potom vystupujúc po inom vŕšku prebieha cez les na úbočí istého iného vrchu ide k piesočnatému zemnému mdzníku; odtiaľ zostupujúc do hlbokého údolia a potom (z neho) vystupujúc ide k zemnému medzníku, ktorý je pri miestnej ceste; odtiaľ prechádza údolie, idúc k veľkému zemnému medzníku a od tohto medzníka (ide) až k miestu, kde sa vlieva do Žitavy potok zvaný Šáročka, (tečúci) od dolnej časti kostola Panny Márie v dedine Kňažice, kde je hranica; potom je hranicou (riečka) Žitava až po vrch, z ktorého pramení (vychádza); potom prechádza priamo k prameňu potoka Jedľová Štiavnica a potom tento potok preteká popri pramienku s akoby kyslou vodou, odvádzanou pod vrchom, ktorý je na východ a ide od Hrona, kde značka (hranice majetku) svätého Benedikta je na určitom strome; z druhej strany Hrona je hranicou potok zvaný Lišna až po temeno vrchu odkiaľ pramení; potom hranica ide cez Hontiansky les, ktorý sa po maďarsky volá Šurkušér, popri dedine zvanej Pukanec (Baka), postupujúc až k vrchu Čúz a od tohto vrchu prechádza priamo cez lesy k miestu, kde vrchy hraničia potokom Prestuc, čo zostáva svätému Benediktovi.

Potom som daroval dedinu, ktorá sa volá Rybník, kde som dal vinárov a 15 viníc, sedliakov a včelárov i zem na 60 popluží s vyznačenými hranicami. Okrem toho sa tu nachádza domov vojakov Tekovského hradu, ktorých zem má rozlohu troch popluží; tieto som nedaroval. Dal som tiež dedinu rybárov na brehu Hrona, nazývanú Tlmače s jej ohraničenými oráčmi, lúkami a ostrovmi.

Prvý hraničný medzník tejto zeme susedí so zemou Rybník potokom, ktorý sa volá Gáj; potom (ide) k ceste a od cesty k inej ceste, ktorou sa ide do Tekova, popri ktorej je ako (hraničný) znak položený kameň; potom Šulko (?) je oddelený od zeme hradčanov až po koniec jazera s názvom Čertovo blato; potom prechádza k spomínanému brodu, ktorý pri dedine Brajany, čo som predtým spomenul (ako patriacu) spomínaným Hradčanom; napokon vystupuje od spomenutého brodu ku skale, ktorá je pri brehu tejže rieky Hron posledným (hraničným) medzníkom.

Vnútri týchto hraníc je dedina Kováči, ktorej obyvatelia sú určení pre všetky druhy služieb podľa vôle opáta, túto som tiež daroval. Na týchto majetkoch, ktoré som venoval Všemohúcemu Bohu, Panne Márii a svätému Benediktovi nijaký cudzinec si nesmie nárokovať nijaké právo a úžitok; opát však môže tu usadiť koľkokoľvek ľudí, ako chce; hranice (tohto majetku) sú široké a dlhé. Dal som tiež zem Šušoľ s lesmi, poľovkami, riekami, rybníkmi a lúkami. Prvý medzník tejto zeme je potok zvaný Teplá, tečúci do Hrona, ktorý je hranicou a postupuje (po Hrone) až k potoku Radmera; ostrovy rieky Hron patria svätému Benediktovi; potok Radmera oddeľuje zem svätého Benedikta od ostatných; potom prameň tohto potoka vo vrchu Vydričky je (hraničným) znakom; potom posledným hraničným medzníkom je prameň spomínaného potoka Teplá.

      Daroval som aj iný majetok, nazývaný Žikava, so 16 poplužiami i potok Žitava s lúkami a pasienkami, 12 domov čeľade a veľký les s vyznačenými hranicami. Dal som dedinu Pečenehov, nazývanú Tesáre, nad riekou Žitavou na oranie s pôdou na 20 popluží a veľký les smerom východným a južným s lúkami a pasienkami a 10 domov povozníkov, všetko ohraničené vlastnými medzníkmi. Okrem toho som dal inú dedinu Pečenehov Dvory nad touže riekou Žitavou s oráčinami s rozlohou 72 popluží. Tiež rieky na rybárenie, totiž Nitru, Chrenovec a Žitavu a veľmi rozsiahle lúky a pasienky, ktoré sú medzi týmito riekami na pasenie dobytka, koní, oviec, volov a veľký ohraničený les za údolím medzi južnou a východnou stranou. A (daroval som aj) iný majetok, dvorníkov so 40 poplužiami a 20 domov (neslobodných) sluhov nad trhoviskom (v Dvoroch nad Žitavou), ktorí nech slúžia podľa vôle opáta; je tu aj môj dvorec, ako aj kaplnka zasvätená k úcte svätého Martina, (tiež) som ich daroval... V dedine, ktorá sa nazýva Pohranice, od iných oddelenej, smerom na východ a juh, daroval som 15 domov (neslobodných sluhov, 16 viníc s lesmi, lúkami a zem na 6 popluží, ktorí majú opátovi slúžiť podľa jeho vôle. V Šarovciach zem na jedno poplužie s lesom a lúkami. V Tajnej zem na 2 poplužia s lúkami a lesom, v Trávnici zem na 2 poplužia, v Podhájskej zem o 2 poplužiach. V Balvanoch (dnes súčasť Gondova) zem o 2 poplužiach. V dedine (Mýtne) Ludany 10 domov (neslobodných) sluhov s ovocným sadom a zemou na 5 popluží, ako aj kopec spoločný s dedinčanmi a háj. Dal som tiež dedinu Žemliare a zem na 16 popluží a veľký háj na brehu Hrona s rybolovom, v rámci hraníc tohto majetku; hraničí totiž na rieke Kompa. V dedine Šarovce z hornej strany daroval som majetok na 4 poplužia, v dedine Mikula majetok na jedno poplužie. V Kohútoch (Kokot, Štúrovo) z vyšnej strany dal som 10 domov prievozníkov (lodníkov) a zem na tri poplužia. Pri lese Nosáľ dal som jedného zlatníka menom Nesku, s bratmi, a zem na 5 popluží. Za Dunajom som dal 20 viníc s vinohradníkmi a zem s rozlohou 15 popluží a tiež v Kostelci 7 viníc, 5 vinohradníkov a zem na 2 poplužia. Blízko Váhu som dal dedinu menom Samto a zem s rozlohou 67 popluží s lúkami a pasienkami a veľký les blízko Dunaja, s touže vodou Dunaj a 40 domov koniarov, všetko ohraničené vlastnými medzníkmi. V Komárne zem s tromi poplužiami pri Dunaji, s právom rybolovu v Dunaji na tomže mieste, ktoré sa nazýva Vážska tôňa. V Žitavskej Tôni som dal 11 domov rybárov, zem na 4 poplužia a právo rybolovu v Dunaji v tomže mieste, nazývanom Žitavská tôňa. Vedľa Váhu dal som dedinu menom Hliník (Gegu, v Martoviach) a 20 domov rybárov so slobodným rybolovom v riekach, Váh, Nitra a Dunaj.

Tiež som dal dve tretiny rybníka nazývaného Woiošer, tretina rybníka patrí opátke z Trnavy. Na hraniciach Biharského komitátu som dal dedinu Ártand so 120 domami pri ostrove, ktoré nech slúžia opátovi a každoročne dajú 12 päťročných bravov, a 12 meríc medu a každá merica má mať 3 krčahy a v lete i v zime slúžia opátovi s 2 koňmi. Tiež zem pri rieke Füzegy v určených hraniciach. Dal som tiež zem pri rieke Tisa s právom rybolovu v nej a pri Tise tiež dedinu rybárov Csanytelek s rybármi, ktorí rybária v tejto rieke. Na tomto majetku z obidvoch strán rieky Tisy sú rybníky, ktoré sa nazývajú: Ostrá, Volové, Šaruštou, Keubi, Haperieš, Šulmuš, Ecetoua, Fila, Ertue, Nandurtou. Dal som tiež inú dedinu pri Tise, ktorá sa nazýva Alpár a má vlastné hranice a tiež jedného svojho dvorníka, menom Boc, s jeho dvoma bratmi, ktorí majú slúžiť spomenutému kláštoru svätého Benedikta som ponechal a ustanovil nariadiac mu, aby strážil veľké a dlhé hranice zeme, ľudí a rybníky dediny Alpár. Z druhej strany Tisy som dal dedinu Sághapuszta s jej zemou a trhoviskom na nej so slobodným brodom, z ktorého úžitok má mať len opát. Spomínaní Alpárčania, tak ako bolo zvykom aj predtým, spoločne lovia ryby spolu s mužmi zo Sághpuszty v istých rybníkoch, ktoré sú v ich chotári proti toku rieky Tisy, koľkokrát sa to opátovi zapáči; ich mená sú Kušiza, Keretou, Šokord, Kektou, Horgaš, Halaštou, Fejertou, Egreš a Hošiouer a rieku Tisu s jej hlbočinami; všetky sa nachádzajú v hraniciach dediny Alpár a Sághpuszty; v iných rybníkoch, ktoré sú pod tokom rieky Tisy lovia Alpárčania ryby sami podľa príkazu opáta.

(Dal som tiež) dedinu Tisztenyö za Tisou povyše prechodu cez rieku Kengyel vo vlastných hraniciach. Vedľa Szolnoku pri rieke Meler dal som 15 domov (neslobodných) sluhou, ktorá je veľká a ohraničená vlastnými medzníkmi a právo chytať ryby v rámci ich chotára. Kláštoru svätého Benedikta som dal dedične dedinu Sáp so stromami pri rieke Cundura až po rieku Curice, ktorými (riekami) je oddelená od iných (dedín). Dal som dedinu Melinhalmu v jej vlastných hraniciach. V Chistagu som dal 7 domov a zem s rozlohou 5 popluží. Vedľa dediny Biharea som dal zem, na ktorej je 20 domov služobníkov. Týmto, ale aj iným spomenutým dedinám nariaďujem, aby opátovi kosili seno, zbierali kopy (sena), starali sa o dvorec a dom (opátstva), donášali víno a v zime kŕmili 2 kone opáta. Veľké i malé rybníky, ktoré som dal kláštoru nech spravuje opát. Rybári z Csányteleku, Alpára a Sághpuszty od Tisy, (obyvatelia) z Hliníka, Komárna a Žitavskej Tône od Váhu, Nitry, Žitavy a Dunaja nech chytajú bratom ryby, aby sa nimi živili. V týchto dedičných majetkoch ktorými som mohol dotovať kláštor svätého Benedikta postavený na chválu Božiu a svätej Márie vždy Panny nijaké právo ani úžitok nepatrí nikomu z ľudí, ale ponechávam ho len tomuto kláštoru a jeho opátovi. Zo soľného poplatku vyberaného pri hrade Torda na mieste, ktoré sa volá Aranyas po latinsky zlatý, dávam polovicu (z príjmov) kráľovskej časti. Z poplatkov jedného trhoviska, ktoré sa volá Zobuzlouwasar (Sebeslavov trh) podobne; z poplatku na prechode Benildi cez Tisu, podobne; z poplatku cez rieku Curicea podobne. V dedine Doboz pri rieke Körös dal som kláštoru svätého Benedikta 3 domy (neslobodných) sluhov s ich pôdou, aby strážili bravov kláštora, podľa takých zvyklostí ako (strážia) kráľovských bravov, nech sa vyháňajú na pašu kamkoľvek. Poplatky za splavovanie dreva po Hrone, má mať len opát, nikto iný; mýto v Tekove a na všetkých trhových miestach tejže hradskej župy ako aj v troch iných dedinách, a to vo Voznici, Hliníku a Svätom Kríži (Žiar), v každom z nich (dal som) polovicu kráľovskej časti; podobne aj z mýta v Léle na Dunaji. Vo vyššie uvedených dedinách v Uhorsku, totiž v (dedinách) Meler, Sáp, Tiszatenyö, Sághpuszta, Alpár, Csánytelek a Füzegy môže opát vymerať ľuďom také veľké poplužia, aké bude chcieť, široké, dlhé a veľké.

Ja, kráľ, zvaný Veľký dávam kláštor Bohu, Panne Márii a svätému Benediktovi a kráľovskou mocou ustanovujem, že na všetkých utečencov, tulákov, ľudí alebo dobytok či akýchkoľvek živočíchov, ak prídu do kláštora, alebo medzi čeľaď či medzi dobytok svätého Benedikta nebude mať nad ním právomoc kráľov ani vojvodov posol, ani župani a iní veľmoži, ale nech sú len v právomoci svätého Benedikta a jeho opáta; nech spravuje a súdi podľa zvyku Uhrov opát. Okrem toho, ja, Gejza Veľký, pomazaný kráľ Panónov z kráľovskej autority udeľujúc, nariaďujem, aby tento kostol mal všetky svoje desiatky, od všetkých svojich ľudí tak slobodných, ako (neslobodných) sluhov hockde v kráľovstve jestvujúcich. A faru kostol svätej Márie vždy Panny v dedine Kňažice, ktorý predtým, keď kaplnka bola drevená, mala, pretože bola kráľovská, päťdesiat dedín poddaných alebo iných podobných ľudí, štvrtinu desiatkov dávam (kláštoru) za spásu svojej duše a mojich bratov, ako aj mojich synov a rodičov. Spomenuté dediny nech spravuje opát a nikto nesmie z týchto dedín čokoľvek odňať a dať inému kostolu.

Roku Pána tisíceho sedemdesiattehopiateho, v prítomnosti môjho najdrahšieho vlastného brata vojvodu Ladislava, za ostrihomského arcibiskupa Nehemiáša, kaločského (arcibiskupa) Dezidera a iných biskupov, a to Arona biskupa, Franka biskupa, Gektika biskupa, Lazara biskupa, spravujúcich šťastlivo svoje biskupstvá; za môjho palatína Júliusa a ostatných popredných môjho kráľovstva, na ktorých súhlas a radu nariaďujem, aby nikto v budúcnosti neporušil toto moje kráľovské ustanovenie, ani sa nepokúsil narušiť alebo porušiť, vyššie nariadené a ustálené; ak by primeraným zadosťučinením neprišiel k rozumu, nech je odvrhnutý od Boha Otca Všemohúceho i Syna i Ducha svätého a Bohorodičky Panny Márie a všetkých svätých, a od celého kresťanstva a okrem toho zaplatí tisíc libier najčistejšieho zlata, z toho polovicu kráľovskej komore a polovicu spomínanému kláštoru svätého Benedikta. A aby toto moje kráľovské ustanovenie malo v budúcnosti pevnú platnosť, vlastnou rukou ho dolu (na listine) potvrdzujem a spečaťujem.



- - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - -
Zachované znenie listiny je sfalšované. Listina sa nachádza v Súkromnom archíve Ostrihomskej kapituly v Ostrihome.
Share
© Ľuboš Trubíni 09. október 2009
Joomla SEO by MijoSEF

NOVINKA

 

Najčítanješie články

Najnovšie komentáre

  • Zdielam rovnaki nazor

    Viac...

    Ľudo Chládek 31.08.2014 07:43
  • Môj partner a ja narazil sem strana a myslel som, môže tiež blog skontrolovaťto. Páči sa mi, čo ...

    Viac...

    Rudolf 29.08.2014 00:28
  • Čitateľ, ak máte skutočne záujem o informáciu, kontakt na mňa nájdete v sekcii o autoroch. Ja absolutne ...

    Viac...

    Ondrej Valach 26.08.2014 14:15
  • potom by to chcelo opravit tento clanok pretoze je zavádzajuci

    Viac...

    citatel 26.08.2014 06:58
  • to že hranicou je žitava je velmi zjednodušené tvrdenie...Včel ár patrí 100% k Pohronskému inovcu

    Viac...

    mišo 26.08.2014 05:12