header
Dnes je štvrtok 25. apríl 2019
 

Alžbeta Rákociová-Erdödyová


(16. novembra 1655 Zborov, Slovensko – 8. novembra 1707 Novigrad, Chorvátsko)
grófka, šľachtičná

Alžbeta Rákociová zriadila starobinec, sirotinec a liečila chorých. Od cirkevnej vrchnosti vymohla právo konať v Topoľčiankach mariánske púte. Bratstvo svätého škapuliara založil v Topoľčiankach arcibiskup Juraj Sečéni. V obci ho privítali 16. júla 1686 v novej kaplnke kaštieľa, ktorú dala vybudovať grófka Alžbeta Rákociová-Erdödyová. Vtedy do kaplnky umiestnili obraz Panny Márie z Karmelu, dar pápeža Inocenta XI., a kaplnka sa stala cieľom pútnikov až do 50. rokov minulého storočia.

 Alžbeta bola vydatá za Juraja Erdödyho (nar. 1645), krajinského sudcu. Jej manžel bol stále na cestách, a tak sa Alžbeta starala o majetky. Otcom Alžbety Rákociovej bol Ladislav Rákoci a matka Alžbeta Bánfiová. Rákociovci mali rozsiahle majetky po celom Uhorsku. Na území Slovenska to boli predovšetkým Topoľčianky (s hradom Hrušov), Makovica, Šariš, Zborov a Michalovce. Ich majetok im ročne vynášal údajne až 46.354 zlatých. V jednom liste ma zaujímavú poznámku o tom, že polia v Chorvátsku nie sú hnojené. V Uhorsku v tom čase sa bežne hnojilo. Alžbetin starý otec bol Pavol I. Rákoci, brat sedmohradského kniežaťa. Bola to stará katolícka rodina. Alžbeta mala len jednu sestru, ktorá ale zomrela ešte v dojčenskom veku. Už ako 10-ročná bola Alžbeta sirotou. Matka jej zomrela po ťažkej chorobe v roku 1663 a otec padol v boji proti Turkom vo Varaždíne v roku 1664. Ujala sa jej Žofia Báthoryová, vdova po Jurajovi II. Rákocim.

Rákociovej prvý manžel bol Adam Erdödy. Vydala sa za neho ako 14-ročná. Svadba sa konala v Šarišskom hrade. Pár týždňov po svadbe jej manžel Adam zomrel pri bitke proti Turkom. Dňa 28. januára 1670 bola druhá svadba s Jurajom Erdödym, taktiež na hrade Šariš.

Manželstvo grófky Alžbety a grófa Juraja Erdödyho nebolo práve ideálne. Známa je napríklad Alžbetina báseň, ktorú Kálmán Thaly neskôr nazval Žalobná pieseň grófky Alžbety Rákociovej, manželky grófa Erdödyho. Jej manžel sa často zdržiaval vo Viedni, zadlžoval sa, pretože žiť v tom čase vo Viedni bolo finančne veľmi náročné. Okrem toho manželku neustále obmedzoval, nedovolil jej navštevovať sa so šľachtičnými, chodiť na vlastné majetky a pod. Do dnenšných čias sa zachovala korešpodencia Alžbety s Pavlom Esterházim. Pravdepodobne mali veľmi dôverné, možno až intímne, priateľstvo. Nepredpokladáme však, že by šlo o milostný vzťah. Po roku 1679 sa korešpodencia stáva chladnejšia. Chýbajú v nej dôverné oslovenia a majú oficiálny tón.

Ich vzťah ochladol azda preto, lebo sa o nich dvoch šírili rôzne klebety. Tieto klebety rozširovalo najmä jej služoníctvo. Alžbeta trávila voľné chvíle v bojnických kúpeľoch, napoľovačkách, v Smoleniciach alebo v Topoľčiankach. Na jeseň 1703 sa presťahovala do Novigradu v Chorvátsku. Žila tam až do svojej smrti. Ku koncu svojho života túžila sa presťahovať do Bratislavy, lebo v Novigrade nemala žiadnych priateľov. Manželstvo Alžbety a Juraja bolo bezdetné.

Grófka Eva Erdödyová, rodená Forgáčová, napísala vo svojom testamente zo dňa 16. mája 1670 pre jej univerzálnu dedičku (nevestu) grófku Alžbetu Rákociovú nasledovné: "Moja milá pani ... nevesta, kedysi manželka môjho milovaného syna, vysokého a urodzeného pána Adama, grófa Erdödyho, dediča kedysi Vaším manželom, ale s mojou láskavosťou a súhlasom sa vydala za vysoko urodzeného pána Juraja, grófa Erdödyho, aby sa zachovalo vysoko urodzené šľachtické meno Erdödyovcov."

V Topoľčiankach (v zámockej kaplnke) vysí obraz v nadživotnej veľkosti. Je na ňom zobrazená Alžbeta Rákociová-Bánfiová, matka Alžbety Rákociovej-Erdödyovej, na katafalku. Slovenský preklad latinského nápisu na obraze svedčí o jej skromnosti a pokore: "Kým som priadla niť svojho života, bola som ako perla, bola som ako kvet. Teraz som už len ako hmla, dym, prach a popol." Podľa miestnej povesti vyskočila z okna na Hrušovskom hrade neďaleko Topoľčianok keď sa do hradu dobýjali Turci. Údajne keď letela, objavili sa pri nej anjeli a zachytili ju. Pri dopadnutí si iba malíček zlomila. Muž ju opustil, pretože celý svoj majetok rozdala chudobným.



Použitá literatúra:
Borbála, B.: Alžbeta Rákociová a Juraj Erdödy - príbeh strastiplného manželstva z prelomu 17. a 18. storočia. In: Žena a právo, AEP Bratislava 2004, s. 218-226
Koltai, A.: Cudzinky v úlohe manželiek uhorských veľmožov v 16.-17. storočí. In: Žena a právo, AEP Bratislava 2004, s. 180-183.
Várkonyi, G.: Hospodárenie - netradičná úloha aristokratických žien v ranonovovekom Uhorsku. In: Žena a právo, AEP Bratislava 2004, s. 173


Share
© Ľuboš Trubíni 31. december 1969
Joomla SEO by MijoSEF

NOVINKA

 

Najčítanješie články

Najnovšie komentáre