header
Dnes je sobota 23. marec 2019
 

História

Mamut z Beše




Ak sa povie názov obce Beša väčšina ľudí, nielen z blízkeho okolia, si ju hneď spája so slovom mamut. Len málokto však vie ako to v skutočnosti všetko bolo. Ako sa mamutie kly dostali do obecného erbu a kam sa vlastne podel unikátny nález bešianskeho mamuta.

Pozostatky kostry mamuta objavili robotníci pracujúci pri kopaní pivnice v dome Árona Kréna v strede obce (č. d. 115) začiatkom roku 1902. Boli uložené v hĺbke 3,40 - 4,55 metra a merali približne 7 metrov. Okolo objavu vznikol obrovský rozruch, na základe ktorého bol do Beše vyslaný kustód Budapeštianskeho národného múzea Dr. August Frangenan, ktorý po obhliadnutí nálezu usúdil, že vykopanie a preparovanie mamuta by bolo finančne veľmi náročné a neprejavil snahu o jeho záchranu. Tekovská župa, do ktorej lokalita patrila, tiež nejavila o mamuta záujem, hoci majiteľ pozemku, na ktorom bol nález odkrytý, ho ponúkal na odpredaj. O tom sa dozvedel Andrej Kmeť - katolícky kňaz, známy zberateľ a prispievateľ do Museálnej Slovenskej Spoločnosti (MSS). Jeho aktivita na získanie mamuta pre slovenské múzeum bola podnetom pre miestne kruhy, ktoré sa "zrazu prebudili" a začali sa o nález zaujímať.

Rokovania o osude mamuta trvali takmer dva mesiace. Hoci ešte nebolo rozhodnuté či mamut skončí v slovenskom múzeu, začal 23. novembra 1902 Andrej Kmeť kopať. V chladných, daždivých jesenných mesiacoch usmerňoval záchranu zvyškov mamuta, ktoré boli niekoľko mesiacov odkryté a veľmi poškodené pôsobením poveternostných podmienok. Napriek chorobe, veľkému telesnému vyčerpaniu a so značnou vlastnou finančnou podporou doviezol 29. novembra 1902 mamuta do svojho bydliska v Prenčove, pričom od majiteľa domu a teda aj majiteľa pozostatkov mamuta Árona Kréna ho odkúpil za 600 korún.

Boj o jeho záchranu sa týmto neskončil. Záujem o nález stúpol najmä po jeho vykopaní, očistení a čiastočnom preparovaní. Tlak na Andreja Kmeťa vyvíjala maďarská tlač, maďarské vedecké aj politické kruhy, ktoré chceli získať mamuta do hlavného múzea v Pešti, pod zámienkou lepšej prístupnosti nálezu na ďalší vedecký výskum. Andrej Kmeť zisťoval právne náležitosti zabezpečenia nálezu pred odvezením do Pešti. Chcel čo najrýchlejšie vystaviť nález v slovenskom múzeu, predstaviť ho verejnosti.

Koncom roku 1902 sa objavila v Časopise MSS krátka správa o veľmi vzácnom prírastku v zbierkach MSS, ktorý bol darom Andreja Kmeťa. V skutočnosti odoslal Andrej Kmeť kosti do múzea MSS ako depozit až 27. júla 1903. Svedčí o tom i zápis v prírastkovej knihe zo dňa 4. augusta 1903 (Archív Slovenského národného múzea v Martine). Andrej Kmeť dúfal, že týmto zabráni, alebo sťaží premiestnenie nálezu do Pešti.

Starosti Andreja Kmeťa o mamuta neskončili jeho záchranou z miesta nálezu. Vykopané kosti boli značne poškodené, preto ich bolo treba urýchlene očistiť a konzervovať. Cieľom Kmeťa bolo zostaviť kostru mamuta. Požiadal o radu a pomoc viacerých odborníkov. Napokon sa skontaktoval so známym moravským preparátorom kostrového materiálu Jánom Kniesom, ktorý v tom čase pôsobil ako učiteľ v Rogendorfe u Blanska. Ten mu ochotne poradil ako čistiť, konzervovať a reštaurovať kosti a ako postupovať pri zostavovaní kostry. Počas veľkonočných sviatkov v roku 1903 pravdepodobne Kmeťa navštívil, ale pri konzervovaní a rekonštrukcii kostí sa osobne nezúčastnil. Úsilie Kmeťa o zostavenie kostry mamuta nebolo úspešné. Bola to práca nad jeho reštaurátorské schopnosti aj fyzické sily.

Z korešpondencie Andreja Kmeťa i z jeho úvodného príhovoru na X. valnom zhromaždení Muzeálnej slovenskej spoločnosti (Časopis MSS, 1903) je zrejmé množstvo i stupeň zachovalosti kostí mamuta z Beše: dva neúplné kly, jeden vrchný zub, polovica sánky s jedným zubom, 18 hrudných stavcov s celkovou dĺžkou 160 cm, neúplná hrudná kosť, asi 24 porušených rebier, úlomok jednej lopatky, dve neúplné ramenné kosti, dve neúplné panvové kosti, neúplná stehenná kosť, z druhej stehennej kosti len úlomky dolného a horného kĺbu, z ostatných dlhých kostí končatín len úlomky, a to najmä kĺbových častí. Takmer kompletne a v dobrom stave sa zachovali kosti prednej a zadnej nohy (laby). Andrej Kmeť si bol vedomý, že kostra nie je celá, ale dúfal, že keď budú zreštaurované a dorobené jednotlivé časti, bude zostavená. Svojho sna sa nedožil.

Žiaľ, kly sa doteraz nezachovali, pravdepodobne zvetrali a rozpadli sa. Pri prevode prírodovedných zbierkových predmetov v roku 1960 z múzea v Martine do vtedajšieho Prírodovedného odboru Slovenského národného múzea v Bratislave sa medzi materiálom kly nenachádzali. Dnes sú kostrové pozostatky mamuta z Beše uložené v depozitári Slovenského národného múzea - Prírodovedného múzea v Bratislave. Len rekonštruovaná stehenná kosť, z ktorej boli pôvodne zachované úlomky kĺbových častí a jedna vrchná stolička, sa nachádza v zbierkach Slovenského národného múzea - Múzea A. Kmeťa v Martine.

Dva zuby, jeden z vrchnej čeľuste a jeden zo sánky, boli predané miestnemu múzeu v Zlatých Moravciach. Žiaľ, dnes sa tieto zuby v Mestskom múzeu v Zlatých Moravciach, ktoré je pokračovateľom bývalého Tekovského múzea, nenachádzajú. Najlepšie zachovanými časťami kostry sú chrbtica (zachovalo sa 17 stavcov) a kosti prednej a zadnej nohy, najmä z pravých končatín. Zrealizovať sen Andreja Kmeťa o zostavení kostry zo zachovaných zvyškov by bolo i v súčasnosti veľmi náročné, a to nielen finančne, ale aj technicky, pretože najdôležitejšie časti kostry - lebku, sánku, zuby, lopatky a väčšinu dlhých kostí končatín, by bolo potrebné znovu vyrobiť.

V 20. storočí boli objavené drobné pozostatky mamutov aj v okolitých obciach (Trávnica, Podhájska), ale zďaleka nie takého významu ako nález z roku 1902 v Beši, ktorý bol do roku 1961 najlepšie zachovalým pozostatkom kostry mamuta na Slovensku. (v roku 1961 bola objavená zachovalejšia kostra mamuta v Senci).

Na dome, v objekte ktorého boli objavené pozostatky kostry mamuta bola za účasti Matice slovenskej v roku 1993 slávnostne odhalená pamätná tabuľa s textom: "Pri výstavbe tohoto domu bola vykopaná kostra mamuta, ktorú v roku 1902 zachránil Andrej Kmeť pre Slovenské národné múzeum v Martine." Tento významný nález zohľadnila aj heraldická komisia pri tvorbe obecných symbolov obce Beša - Beša je jedinou obcou na Slovensku, ktorá má v erbe mamutie kly.

Koncom apríla roku 2006 navštívil Bešu známy historik a spisovateľ Pavel Dvořák, ktorý tu spolu so svojim štábom nakrúcal úvodné scény do dokumentárneho filmu venovanému mamutom - Stratený svet mamutov - ktorý by sa mal premietať na výstave v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave.

Výstava venovan...
expozícia (Beša...
Výstava venovan...
Dom, ktorý odšt...
Erb obce Beša. ...
Kosť z mamuta (...
Andrej Kmeť, zá...
Laba mamuta (Be...
Stavce (Beša)
Mapa obce Beša ...
Možno práve tak...


Použitá literatúra a pramene:
V príspevku sú použité časti textov z článku Mamut z Beše - legenda a skutočnosť, ktorého autorkou je RNDr. Anna Ďurišová, odborná pracovníčka Prírodovedného múzea Slovenského národného múzea v Bratislave. Použité fotografie pochádzajú zo zbierok Slovenského národného múzea - Prírodovedného múzea, Bratislava a sú zverejnené so súhlasom Slovenského národného múzea - Prírodovedného múzea, Bratislava. Autorom fotografii z výstavy venovanej slovenským mamutom a fotografie domu je Ing. Kristián Václav.
Všetky práva vyhradené!

 

Share
© Anna Ďurišová 05. september 2010
Joomla SEO by MijoSEF

NOVINKA

 

Najčítanješie články

Najnovšie komentáre

  • Zdielam rovnaki nazor

    Viac...

    Ľudo Chládek 31.08.2014 07:43
  • Môj partner a ja narazil sem strana a myslel som, môže tiež blog skontrolovaťto. Páči sa mi, čo ...

    Viac...

    Rudolf 29.08.2014 00:28
  • Čitateľ, ak máte skutočne záujem o informáciu, kontakt na mňa nájdete v sekcii o autoroch. Ja absolutne ...

    Viac...

    Ondrej Valach 26.08.2014 14:15
  • potom by to chcelo opravit tento clanok pretoze je zavádzajuci

    Viac...

    citatel 26.08.2014 06:58
  • to že hranicou je žitava je velmi zjednodušené tvrdenie...Včel ár patrí 100% k Pohronskému inovcu

    Viac...

    mišo 26.08.2014 05:12