Verebel de Werebel

Časť rodiny pochádza z Novohradskej stolice. Neskôr sa rod objavuje aj v Tekovskej, Hontianskej, Nitrianskej a Bratislavskej stolici. Rodina Vrábľanskovcov (latinsky de Verebel, maďarsky Verebély) prijala prídomok (predikát) podľa názvu mesta Vráble - Verebel. V súčasnosti je veľmi ťažké určiť, ktorí členovia rodu do ktorej vetvy patrili. Písomných materiálov je o rodine veľmi málo. Väčšinou sa v listinách nachádzajú len zlomky - mená a občas nejaká hodnosť. Už v roku 1464 sa spomína prvý člen rodu de Verebel - Boldižár. Neskôr v roku 1488 Šimon de Verebel a v roku 1493 zase Benedikt de Verebel. Šľachtická rodina Botkovcov z Vozokán v rokoch 1492-1504 predala majetok bratom z Vrábeľ (Monografia Tekovskej župy, z r. 1902). V roku 1534 sa objavuje v listinách meno Filipa de Verebel (Philippus Werebelj), ktorý v tom čase zastával funkciu dicatora v Šomoďskej župe. Teda mal na starosti vyberanie župných daní.

Michal de Verebel bol palatínom vrábeľskej arcibiskupeskej stolice okolo roku 1566 a predtým bol kapitánom hradu Babočaj. V starých listinách sa objavuje meno druhého Michala de Verebel. Ide o údaj z júla 1679 kde sa sťažuje Michal de Verebel, segedínsky mních, kapitánovi fiľakovského hradu Štefanovi Kohárimu, pretože fiľakovský vojaci okrádajú ludašských poddaných (Ludaš - obec v Maďarsku), mnohých uniesli a odohnali ich dobytok. Ďalší Michal de Verebel sa spomína v roku 1633.

Ján de Verebel, ktorý bol synom Kataríny Liptaiovej, sa spomína v listine z roku 1605. Bol kapitánom hradu Vác v Novohradskej župe. Jeho meno sa spomína ešte aj v listinách z roku 1613 a 1649. Ján de Verebel nebol kapitánom vrábeľského Zemného hradu ako sa to nesprávne uvádza v literatúre. Jedna jeho listina z roku 1613 sa nachádza v Štátnom oblastnom archíve v Ivánke pri Nitre.

Pavol a Šimon de Verebel, ako sme si už povedali, roku 1492 kúpili hrad Hrušov od bratov Botkovcov. V kronike obce Obyce z roku 1958 je nasledovný údaj: "V roku 1502 sa Obyce spomínajú v kúpno-predajnej zmluve pánov Vrábeľských (majiteľov hradu Hrušov), ktorí ich predávali Pavlovi Holému." To znamená, že bratia Vrábeľskí vlastnili hrad Hrušov 10 rokov. No monografia Tekovskej župy uvádza rok predaja 1504. To znamená, že podľa druhej verzie ho vlastnili 12 rokov. Z najväčšou pravdepodobnosťou bude spoľahlivý prvý údaj, keďže vychádza z reálnej listiny. Pavol a Šimon pochádzali z Vrábeľ. Ich nebohý brat Tomáš de Verebel mal deti Jána a Juraja de Verebel. Tomáš a Pavol de Verebel boli podžupanmi urodzenej stolice predialistov v 15 - 16. storočí.

Pavel de Verebel patril v roku 1791 medzi arcibiskupských šľachticov a v roku 1792 bol vymenovaný za šľachtica. Pochádzal z druhej vetvy rodu z Veľkého Medera, bývalé Čalovo. Jozef de Verebel v roku 1814 bol hlavným poštmajstrom v Bátovciach v Tekovskej stolici. Možno ten istý Jozef de Verebel sa spomína v listine aj z roku 1754. Zatiaľ nie je možné zistiť, či ide o toho istého Jozefa. Istý Andrej de Verebel sa spomína v stredovekých dokumenoch z roku 1572 v súvislosti s kúpou domu v meste Trnava od pána Solnokyho. Ďalší z rodu, Andrej de Verebel sa spomína v Bratislavskej stolici z roku 1737.

Posledný mne známy údaj o rode de Verebel pochádza z roku 1806. Ide o mandát kráľa Františka II. ku sporom zemanov Imricha de Verebel a Jána Tajnaiho. Spomínaná listina sa nachádza v archíve (ŠOBA) v Ivanke pri Nitre.

Rodinný erb, ktorý je na ilustrácii je od jedného člena rodu Eugenia Jozefa Karola Verebelyho z Vrábeľ. Tento erb je vyobrazený na železnom štíte a visí v kostole sv. Štefana v Budapešti.

Použitá literatúra a pramene:

Monografia Tekovskej župy z roku 1902

Ďurďiak, Ľ. - Ďurďiaková, J.: Obyce. Ressprint Senica 1998, s. 5.

Trubíni, J.: Vráble. Vydavateľstvo Turista Piešťany 1994.