header
Dnes je piatok 19. júl 2019
 

Kúkoľ poľný - miznúca burina

Keď sa povie - burina a ohrozenie - tieto dve slová nám (väčšine) akosi podvedome nejdú dohromady. A ak idú, tak nasleduje otázka - ešte aj buriny budeme chrániť? Veď to je celkom fajn, ak nám zo záhrady, či z poľa zmizne burina. Kúkoľu dokonca nepraje ani Biblia, keď v nej spomína v Ježišovom podobenstve "o kúkoli medzi pšenicou". Ale aj v ňom hospodár nechal dorásť kúkoľ až do žatvy pšenice, a až potom ho dal vytrhať a spáliť.Kúkoľ poľný patrí do čeľade silenkovité (Caryophyllaceae). Je to 1- až 2-ročná rastlina. Dorastá do výšky 30 až 100 cm. Celá bylina je dlho pritlačene šedo chlpatá. Listy má čiarkovité – dolné tupé, horné končisté, na báze zrastené. Kvety sú päťpočetné, rastúce jednotlivo, na pomerne dlhých konárikoch. Kvetná koruna o priemere 2 až 4 cm je fialovo-ružová, zriedkavo červená alebo biela. Kúkoľ kvitne v júni až v auguste. Semená sú čierne bradavičnaté, 3 – 4 mm veľké. Celá rastlina pôsobí jemne.

Ako burina, vonkoncom nie je taká škodlivá ako sa proti nej bojovalo v Biblii (i keď v nej bolo naznačené niečo iného ako ničenie buriny). Existujú omnoho agresívnejšie a expanzívnejšie a dokonca aj nové invázne sa správajúce buriny, najčastejšie sú pichliač roľný, ambrózia vratičolistá, iva voškovníkovitá, slnečnica hľuznatá (topinambur) - tieto druhy dokonca spôsobujú i konkrétne ekonomické škody. Kúkoľ poľný je z hľadiska ochrany prírody kriticky ohrozeným druhom buriny, je zaradený i do Červenej knihy. Rastie/rástla najmä v obilninách a poľných medziach. V súčasnosti sa vyskytuje viac-menej iba v podhorských a horských oblastiach na tradične obhospodarovaných políčkach. V Podunajskej nížine je prakticky od 70–tych rokov minulého storočia vyhynutým druhom - nepoznáme jedinú "prirodzenú" lokalitu výskytu kúkoľa (na Záhorí existuje jedna lokalita, na Východoslovenskej nížine tiež nepoznáme ani jednu lokalitu). Jeho vyhynutie spôsobilo používanie chemikálií, nadmerné hnojenie umelými hnojivami, sceľovanie lánov polí, ale aj veľmi dokonalé čistenie (preosievanie) obilnín. Na jeho zachovanie v našej prírode by stačilo zachovať extenzívny spôsob obhospodarovania políčok, menej dôsledné presievanie osiva a obmedzenie používania herbicídov.Ako u väčšiny bylín, ľudia aj u kúkoľa zistili jeho liečivé účinky. Už kňaz Juraj Fándly v roku 1793 vo svojej knihe Zelinkár píše o kúkoli nasledovné: "Z múky, zo semena kúkoľa, trošky soli, reďkovky a octu priprav náplasť a prikladaj ju na boľavé miesto. Rozoberie vredy a hasí pekelný oheň, od ktorého údy hnijú a ostávajú ako mŕtve. Boľavé miesta však musíš najskôr otvoriť nejakým nástrojom, napríklad ihlou."

Vzhľadom na jeho vzácnosť sa botanici a ochranári zaoberajú i jeho rozšírením, preto privítame akékoľvek informácie o jeho výskyte v rámci celého Slovenska (marek.sadovsky (ZAVINÁČ) zitava.sk).

Pestovanie kúkoľa poľného:
Rastlina je veľmi dekoratívna, ľahko sa množí, je vhodným doplnkom letničkových záhonov. Semená po dozretí (júl – september) odoberieme z toboliek, podľa potreby niekoľko dní presušíme na zatienenom suchom mieste. Na výsev máme dve možnosti – jeseň alebo jar. V prvom prípade ich môžeme vysievať už septembri. Do prvých mrazov nám vyrastú asi 5 cm semenáčiky, ktoré prezimujú. Na zimu je dobré ich prikryť tenkou vrstvou prírodného mulču – napr. lístie, tráva. Pri jarnom výseve ich najprv uskladníme v sklenej nádobe alebo v papierovom alebo textilnom sáčku a dáme na jeseň a zimu do suchej, tmavej a chladnej miestnosti. Semená vysejeme po opadnutí silnejších mrazov vo februári až apríli. V oboch prípadoch výsadby semená vysejeme do pôdy priamo na "hrboľatý" povrch pôdy a potom pôdu zatlačíme (nevadí ak niektoré vyčnievajú nad povrch pôdy). Alebo ich sejeme na urovnaný povrch pôdy a následne ich zasypeme asi pol centimetrom zeminy. Výsev dobre zalejeme a do objavenia klíčnych lístkov udržiavame pôdu v sviežom stave. Ak máme možnosť mať kúkoľový záhon na jednom mieste viacero rokov, môžeme si všimnúť aj samovoľné množenie – rastlinám po dozretí semená vypadávajú a koncom leta už klíčia nové rastlinky. V prípade trvalejšieho stanovišťa môžeme suché rastliny zo záhonu vytrhať, predtým odobraté dozreté semená jednoducho rovnomerne rozsiať na povrch pôdy a plytko okopať, prípadne ešte povrch pôdy mierne utlačiť. Kvitnúť začne podľa doby výsevu, v júni až júli. Kvitnutie môžeme predĺžiť slabým zaštipnutím vrcholu rastliny.

Želáme Vám príjemné zážitky pri sledovaní života tejto, síce buriny, ale veľmi vzácnej a oplývajúcej prirodzenou a jednoduchou krásou.

Share
© Marek Sádovský 04. september 2010
Joomla SEO by MijoSEF

NOVINKA

 

Najčítanješie články

Najnovšie komentáre

  • Zdielam rovnaki nazor

    Viac...

    Ľudo Chládek 31.08.2014 07:43
  • Môj partner a ja narazil sem strana a myslel som, môže tiež blog skontrolovaťto. Páči sa mi, čo ...

    Viac...

    Rudolf 29.08.2014 00:28
  • Čitateľ, ak máte skutočne záujem o informáciu, kontakt na mňa nájdete v sekcii o autoroch. Ja absolutne ...

    Viac...

    Ondrej Valach 26.08.2014 14:15
  • potom by to chcelo opravit tento clanok pretoze je zavádzajuci

    Viac...

    citatel 26.08.2014 06:58
  • to že hranicou je žitava je velmi zjednodušené tvrdenie...Včel ár patrí 100% k Pohronskému inovcu

    Viac...

    mišo 26.08.2014 05:12