Ohnivec

Pri potulkách prírodou včasnej jari, ale aj miernej zimy, vás môžu zaujať červené miskovité huby, rastúce na starom, odumretom dreve.

Najčastejšie je to ohnivec šarlátový (Sarcoscypha coccinea ). Plodnice má v priemere 10 – 30 mm, za mladi je guľovito uzavretá, neskôr sa otvára a zostáva dosť dlho polgulovitá alebo hlboko pohárovitá, napokon býva miskovitá alebo terčovitá. Ohnivec šarlátový rastie na odumretých konárikoch listnatých drevín ( agát, lipa, buk, javor, breza, vŕba, jelša ), ale aj na mulčovanom prúti viniča. Plodnice sa objavujú najčastejšie v marci, a za miernej zimy už vo februári. U nás je rozšírený v nížinách i v horách, ale všade je pomerne zriedkavý.

Vyskytuje sa ešte ohnivec rakúsky (S.austriaca), ohnivec rakúsky žltý (S. a. var.lutea) a zriedkavejší ohnivec júrsky (S. emarginata). Sú spôsoby ako ich makroskopicky rozlíšiť, no najistejšie sa dajú určiť len mikroskopicky.

Ohnivec je nejedlá huba bez akéhokoľvek hospodárskeho významu, je okrasou našej predjarnej prírody. Často ju možno nájsť za odmäku medzi rozpúšťajúcim sa snehom. Severoamerickí Indiáni z oblasti Veľkých jazier používali ohnivec šarlátový ako prostriedok na zastavovanie krvácania.

Použitá literatúra a pramene:
DERMEK, Aurel.: Huby lesov, polí a lúk. Bratislava 1976.