header
Dnes je piatok 19. júl 2019
 

Vznešená burina - Nevädza poľná (2)

Z pohľadu ochrany prírody je nevädza poľná vzácnym druhom, podľa červeného zoznamu patrí medzi menej ohrozené druhy (LR – lower risic). Z historické hľadiska ide o druh, ktorý sa k nám dostal obhospodarovaním krajiny. Jeho šírenie je/bolo závislé na rozrušovaní pôdy – či už prirodzenou eróziou alebo umelo pri hospodárení. Prirodzený výskyt je viazaný aj na prirodzene erodujúce biotopy – zväčša strmšie teplomilné svahy a plytké pôdy (štrkovité, kamenité). Ešte pred 20 rokmi bola v Podunajsku bežnou súčasťou obilnín a poľných medzí. Kvalitnejším preosievaním úrody zrna a účinnejšími pesticídmi sa jej populácie zredukovali na pokraj vyhynutia. Nevädza, ktorá sa pestuje v záhradách je buď pravá nevädza poľná (Cyanus segetum), častokrát v mnohých farebných variantoch (kultivaroch), alebo nevädza horská (Cyanus montanus), tiež vo viacerých kultivaroch.

Rozšírenie v Podunajsku
Na základe prieskumu v Podunajskej nížine dnes poznáme 3 lokality výskytu. Jedna sa nachádza pri obci Boheľov (okres Dunajská Streda), kde rastie na súkromnom políčku, na ploche cca 20 x 300 m (rok 2007), kde sa obilniny. Jej zachovanie je závislé na vyššie spomenutých okolnostiach. Nachádza sa tu ešte jedna populácia, ktorá rastie na silne štrkovitej pôde v asi 10 metrov širokej poľnej medzi, kadiaľ prechádzajú poľnohospodárske mechanizmy. Rastie tu asi 20 kusov (rok 2005). Druhá lokalita je pri obci Modrany (okres Komárno) na poľnej medzi na okraji cestného svahu a poľa. Zachováva sa tu najmä kvôli piesčitej pôde, ktorá zapríčiňuje jednak redšiu vegetáciu svahu a jednak občasné posúvanie okraja poľa, kde je nevädza uchránená pred chemikáliami a zberom pri žatve (a tak môžu semená padnúť späť na pôdu) (v roku 2002 tu rástlo cca 50 kusov). Tretia lokalita je na extrémne strmých sprašových svahoch pri Kamenici nad Hronom (okres Nové Zámky), kde sa množí prirodzene vďaka prirodzenej svahovej erózii - čím väčšia erózia, tým menej hustá a menej stabilná vegetácia (rastie tu niekoľko desiatok kusov – rok 2004). Veľkosť populácií nevädze treba chápať relatívne, pretože sa veľmi dynamicky mení, v závislosti od stupňa narušenia pôdy, aplikácie chemikálií, čistoty osiva obilnín.

Trošku taxonómie
Nevädza poľná bola počas vývoja botanickej taxonómie priradená k viacerým rodom má preto viacero synoným: Centaurea cyanus L., Cyanus arvensis Moench, Cyanus segetum Hill. Druhy spomínané v prvom článku o nevädzi (Vznešená burina - nevädza poľná, 20. máj 2007, S. Trubíniová), patria z botanického hľadiska k viacerým rodom. Rod Centaurea (do ktorého nevädza poľná kedysi patrila), v súčasnosti v slovenskej botanickej taxonómii „neexistuje“, resp. iba ako synomymum - tento rod sa rozdelil do viacerých menších rodov: Acosta, Acroptilon, Amberboa, Calcitrapa, Carthamus, Cnicus, Colymbada, Crupina, Cyanus, Jacea, Mantisalca, Stemmacantha. Správne meno pre nevädzu poľnú je Cyanus segetum. Rod Cyanus na Slovensku zahŕňa druhy: Cyanus maramarosiensis (nevädza mäkkastá), Cyanus mollis (nevädza mäkká), Cyanus montanus (nevädza horská), Cyanus segetum (nevädza poľná), Cyanus triumfettii (nevädza Triumfettova) – všetky druhy okrem nevädze poľnej sú druhy rastúce na lúkach, stepiach, lesoch, skalách, iba nevädza poľná je viazaná na synantropné spoločenstvá, zriedkavo sa vyskytuje v prirodzených (spomínaná Kamenica nad Hronom).

Vzácna či jednoducho „bola“?
Treba pripomenúť, že vo vyšších polohách Slovenska, kde sa toto tradičné hospodárenie zachovalo, ešte rastie v relatívne veľkých množstvách. Z hľadiska ochrany prírody, má zmysel viesť tento druh ako ohrozený len na prirodzených (poloprirodzených) stanovištiach, teda nie na ornej pôde. Na prirodzených lokalitách má preto zmysel sledovať vývoj populácie nevädze. Ak sa vyvíja zle, stačí urobiť jednoduché mierne narušenie povrchu pôdy. Ozajstným problémom môže byť zlá klíčivosť. Nevädza poľná je významným druhov hlavne z hľadiska histórie systému hospodárenia na našom území. Indikuje tradičné spôsoby hospodárenia, teda naše kultúrne dedičstvo.

Použitá literatúra a pramene:
Marhold K., Goliašová K., Hegedüšová Z., Hodálová I., Jurkovičová V., Kmeťová E., Letz R., Michalková E., Mráz P., Peniažteková M., Šípošová H. & Ťavoda O. 1998. Papraďorasty a semenné rastliny. In: Marhold K. & Hindák F. (eds). Zoznam nižších a vyšších rastlín Slovenska. Bratislava : Veda, 1998. p. 333–68
Dostál, J. 1992. Veľký kľúč na určovanie vyšších rastlín. zv. II. prel. M. Červenka. Bratislava : SPN, 1992, 810 p.

detail súkvetia...
nevädza na ovse...
lokalita Brehov
často býva motí...

Share
© Marek Sádovský 19. november 2008
Joomla SEO by MijoSEF

NOVINKA

 

Najčítanješie články

Najnovšie komentáre

  • Zdielam rovnaki nazor

    Viac...

    Ľudo Chládek 31.08.2014 07:43
  • Môj partner a ja narazil sem strana a myslel som, môže tiež blog skontrolovaťto. Páči sa mi, čo ...

    Viac...

    Rudolf 29.08.2014 00:28
  • Čitateľ, ak máte skutočne záujem o informáciu, kontakt na mňa nájdete v sekcii o autoroch. Ja absolutne ...

    Viac...

    Ondrej Valach 26.08.2014 14:15
  • potom by to chcelo opravit tento clanok pretoze je zavádzajuci

    Viac...

    citatel 26.08.2014 06:58
  • to že hranicou je žitava je velmi zjednodušené tvrdenie...Včel ár patrí 100% k Pohronskému inovcu

    Viac...

    mišo 26.08.2014 05:12