header
Dnes je piatok 20. september 2019
 

Pavol Demeš: Vráble sú životaschopné

O Vrábľoch aké boli kedysi a ako vyzerajú dnes, o verejnom uznaní aj o fotografovaní s Pavlom Demešom.
Občiansky aktivista a analytik, riaditeľ German Marshall Fund of the U.S., bývalý vedec, minister, autor neobyčajných fotografií. Tým všetkým je RNDr. Pavol Demeš, CSc. Ale tiež Vrábeľčan – patriot a jeden z Demešovcov, ktorých v meste poznajú, lebo preň niečo urobili. A svetobežník. O to viac si vážime, že si našiel čas na rozhovor s nami.


Čo máte na vašej práci najradšej? Existuje niečo, čoho sa musíte kvôli profesii zriecť?
Pôvodnou profesiou som prírodovedec, ale v ostatných dvoch desaťročiach pôsobím vo sfére medzinárodných vzťahov. Najprv to bolo v štátnej službe, neskôr vo sfére tretieho sektora. Od roku 2000 pracujem v medzinárodnej organizácii German Marshall Fund, ako jej riaditeľ pre strednú a východnú Európu. Moja práca je dostatočne  náročná a pestrá a  vyžaduje si veľa učenia a cestovania.  Napĺňa ma  pocitom užitočnosti a spokojnosti. Necítim, že by som sa čohosi musel zriekať, keďže moje súkromie a práca sa značne prelínajú.
Vráble vášho detstva. Aké chute, vône, zákutia máte pred očami, keď sa vraciate k najranejším spomienkam?
Za to, čím som dnes vďačím vo veľkej miere môjmu detstvu a mladosti prežitej vo Vrábľoch. Tu sa formoval môj postoj k životu, prežil som tu prvé lásky, hral volejbal, „umelecky pôsobil” v miestnej dychovke a získal slušné vzdelanie na základnej škole a gymnáziu. Tento rok uplynie 35 rokov od mojej maturity a vyletenia z vrábeľského hniezda. K základným vôňam z mladosti, okrem miestnych jedál a vína, patrí vôňa polí, družstva, prešovaného hrozna a žitavskej vody.
Vráble dnes – ich tvár sa rokmi zmenila. Čo vnímate pozitívne, čo sa vám nepáči?
Vráble sa z romanticko-dedinského prostredia premenili na moderné industriálne mestečko. Prišlo sem mnoho nových ľudí, vyrástli sídliská s infraštruktúrou, priemyselný park. Som rád, že Vráble sú životaschopné a dynamicky sa menia. Potešili ma nové ubytovacie kapacity, vrátane skvelého športovo-relaxačného komplexu Prédium, ktorý postavil môj bývalý spolužiak Miroslav Krčmár. Vrábľom chýba náležitý kultúrno-spoločenský stánok a kúpalisko, ako i lepšie využitie agroturistického potenciálu. Oceňujem, že sa mesto napokon rozhodlo nestavať veterné elektrárne.
Primátor vám v roku 2005 udelil Verejné uznanie mesta Vráble – čo to pre vás znamená?
Popri viacerých oceneniach, vrátane zahraničných štátnych vyznamenaní, si toto uznanie Vrábeľ veľmi vážim. Vytvára totiž puto s mojou mladosťou, rodinou a priateľmi. Svedčí to i o pozornosti vedenia mesta, ktoré sleduje „svojich“ aj potom, čo sa roztrúsili po svete. Podobné ocenenia navodzujú pocit spolupatričnosti a môžu stimulovať mladých ľudí.
Vaša rodina je spätá s rodinnou farmou Mašekov mlyn – ste zapojený do jej aktivít? Ktoré z nich sú vám blízke?
Mašekov mlyn na Žitave patrí k dôležitým miestam môjho detstva. Je to veľmi pekná oáza, na rozdiel od vyrovnaného a odlesneného toku rieky. Som rád, že môj brat Michal sa stal jeho vlastníkom, nenechal ho schátrať a obnovuje jedinečný areál pre vlastné potešenie, ako i radosť ľudí z okolia. Ja sa tam občas dostanem, najmä keď prídem navštíviť rodičov, či bratovu rodinu a relaxujem tam. Výraznejšie sa však na farme neangažujem, keďže mám vlastnú záhradu pri Modre.
V ktorej etape svojho života ste začali fotografovať? Čo vám táto záľuba prináša?
Systematicky som sa fotografovaniu začal venovať pred pätnástimi rokmi, keď som bol zahraničnopolitickým poradcom prezidenta Kováča a zachytával som na film portréty štátnikov pre potešenie. Dnes je fotografovanie – už digitálne, moje najväčšie hobby, fotoaparát mám takmer stále pri sebe. Pomocou obrazu zachytávam dôležité momenty zo života, ktoré chcem pretlmočiť ľuďom.
Máte v tomto smere profesionálne ambície, je pre vás podstatný názor odborníkov? Mám na mysli, či ste absolvovali rôzne semináre, kurzy, ktoré sa organizujú pre fotografov.
Formálne kurzy som neabsolvoval, ale moje fotografie prešli ohňom kritiky počas publikovania v rôznych médiách a  knihách doma i zahraničí. Usmerňovali ma aj skutoční majstri, vrátane Karola Kállaya či Ivana Grossmana. Veľmi cenné skúsenosti som získal počas asi tridsiatich výstav od Tokia cez Rím až po USA. Teraz pripravujem okrem iných i zaujímavý projekt o vrábeľskom rodákovi - maliarovi Štefanovi Nécseym, od narodenia ktorého uplynulo 140 rokov.
Skúste označiť zopár objektov Požitavia, ktoré sú pre vás fotogenické.
Okrem rodičovského domu, čo je osobná a srdcová záležitosť, sú to vrábeľský kostol, zvlnené polia, vinohrady a meandre Žitavy pri Mašekovom mlyne.

Cesta ku kaplnk...
Pavol Demeš
Pavol Demeš – m...
Odpočinok nad Ž...
Portrét z brato...
Mašekov mlyn na...
Babôčka pávooká...

Share
© Sona Košíková 02. marec 2010
Joomla SEO by MijoSEF

NOVINKA

 

Najčítanješie články

Najnovšie komentáre

  • Zdielam rovnaki nazor

    Viac...

    Ľudo Chládek 31.08.2014 07:43
  • Môj partner a ja narazil sem strana a myslel som, môže tiež blog skontrolovaťto. Páči sa mi, čo ...

    Viac...

    Rudolf 29.08.2014 00:28
  • Čitateľ, ak máte skutočne záujem o informáciu, kontakt na mňa nájdete v sekcii o autoroch. Ja absolutne ...

    Viac...

    Ondrej Valach 26.08.2014 14:15
  • potom by to chcelo opravit tento clanok pretoze je zavádzajuci

    Viac...

    citatel 26.08.2014 06:58
  • to že hranicou je žitava je velmi zjednodušené tvrdenie...Včel ár patrí 100% k Pohronskému inovcu

    Viac...

    mišo 26.08.2014 05:12