Ľuboš Trubíni a Tibor Lieskovský pripravujú knihu o cisárskej pevnosti Vráble

O pevnosti Vráble sa v slovenskej odbornej literatúre nevenovalo príliš veľa pozornosti. Dvojročný archívny výskum Ľuboša Trubíniho a jeho priateľov prináša úžasné výsledky v podobe veľkej reprezentatívnej knihy, ktorá uzrie svetlo sveta o pár mesiacov. Súčasťou knihy bude aj diplomatár – zbierka 60 starých listín preložených po prvýkrát do slovenčiny! O tom, ako to vyzeralo v pevnosti Vráble, ako vzniká odborná kniha, koľko stojí tento „koníček“, ale aj o jej zaujímavej histórii sa porozprávame s autorom myšlienky vydania knihy Ľubošom Trubínim z Vrábeľ, regionálnym historikom.

Ako to celé všetko začalo? Prečo práve kniha o pevnosti?
Hneď na úvod musím povedať, že nápad vydať túto knihu vznikol omylom :-). Zhruba pred dvoma rokmi som sa po veľmi dlhej dobe vrátil do štátneho archívu v Ivanke pri Nitre. Chcel som prelistovať zápisnice vrábeľských predialistov (predialisti - drobní šľachtici, kedysi dvorní vojaci ostrihomského arcibiskupa, pozn. redakcie). Len tak s úmyslom, že možno v nich objavím niečo zaujímavé. Pri vstupe do archívu sa každý bádateľ musí zapísať menom, a k tomu pridá ešte poznámku akú tému prišiel študovať. Asi o týždeň na to som dostal e-mail od archeológa z Komárna Andrása Csuthyho, ktorý sa venuje predialistom dlhé roky. Písal niečo v zmysle, že čo konkrétne ma zaujíma o predialistoch. Pretože on prišiel do archívu pár dní po mne a videl pri vstupe môj podpis s témou, ktorú som prišiel študovať. A tak som mu opísal svoj veľký sen, že by som chcel vydať knihu o stolici vrábeľských predialistov s poznámkou, či by sa ku mne pridal.

Pečať jedného kapitána z pevnosti Vráble

A pridal sa?
Povedal, že je to náročná téma, že len v Ivanke pri Nitre v archíve majú cca 100 veľkých škatúľ - listín a zápisníc, že je náročná vec to celé prelúsknuť. Tak som mu na to sarkasticky odpísal, že ak bude k tomu každý takto pristupovať (čo je na jednej strane správne), tak nikdy nikto nevydá knihu o predialistoch. Hoci som rozumel, že na štúdium tejto témy potrebuje človek tak 15 – 20 rokov. O týždeň na to sme sa stretli a dohadovali sme sa, kto bude čo skúmať v archívoch a múzeách.

A ako súviselo toto stretnutie s prípravou knihy o pevnosti?
Po zhruba dvoch mesiacoch skúmania prameňov o predialistoch som zistil, že sa mi hromadia materiály k histórii vrábeľskej pevnosti. Pribúdali mená kapitánov, ich korešpondencie s inými hradnými kapitánmi, rôzne informácie o prepadoch mestečka o tureckých nájazdoch. Zrazu toho bolo akosi priveľa. Takisto v tomto období prišiel archeológ Marián Samuel s teóriou, že pevnosť Vráble stála na dnešnom kostolnom námestí. Navyše, András v tom roku pripravoval ešte dve iné knihy, takže sme mali a máme stále dosť času na prípravu našej knihy o predialistoch, a tak som sa začal na chvíľu viac sústrediť na históriu pevnosti a stanovil som si určité ciele, ktoré keď naplním, vydám knihu o pevnosti.

Aké boli ciele výskumu?
Stanovil som si štyri úlohy: overiť v archívoch, či naozaj začala výstavba pevnosti v rokoch 1624 – 1625, ako sa to uvádza vo všetkých monografiách mesta a v staršej slovenskej a maďarskej literatúre a najmä kto (meno človeka) ju dal postaviť. Ďalej preveriť rok, prípadne aj mesiac, kedy pevnosť zanikla, po tretie zistiť, či v pevnosti boli medzi vojskom aj vrábeľskí predialisti a po štvrté zistiť mená kapitánov pevnosti.

A podarilo sa niečo z toho zistiť výskumom?
Myslím, že sme úspešní takmer na 95%. Pevnosť s najväčšou pravdepodobnosťou začali stavať počas neskorej jesene roku 1624 a dokonca sme zistili aj meno človeka, ktorý ju dal postaviť, ale to sa čitatelia dozvedia v knihe. Ide o urodzeného človeka, vtedajšiu politickú elitu Uhorska. Zistili sme takmer na deň presne, kedy pevnosť zanikla vďaka jednému denníku, ktorý si zapisoval neznámy vojak prechádzajúci našim krajom. No a o tom či boli v pevnosti aj vrábeľskí predialisti sú len zatiaľ indície. A napokon zoznam kapitánov máme takmer úplný.

Ľuboš Trubíni a Tibor Lieskovský, autori knihy o cisárskej pevnosti Vráble

Kedysi sa hovorilo, a bolo to len nedávno, že pevnosť Vráble stála za mestom. Posledné tri – štyri roky sa spomína pevnosť na kostolnom námestí. Ako to teda je v skutočnosti?
Samotná otázka, kde vlastne stála pevnosť Vráble, je svojim spôsobom detektívka. Totiž celé 20. storočie, resp. už aj koniec 19. storočia a až do začiatku 21. storočia, celé Vráble, regionálni historici a mnohí hradológovia (a teda aj my) sme boli presvedčení, že pevnosť Vráble stála za mestom, smerom na obec Žitavce, na lokalite zvanej Fidvár. Písali o tom vo veľkej monografii Tekovskej župy (1898), písali o tom vrábeľské kroniky, staršia maďarská a slovenská literatúra, tento údaj prebrali regionálni historici v monografiách obcí Požitavia. Všetci sme písali, že pevnosť stála vedľa mesta, za mestom, či južne od mesta, pritom nikto z nás netušil, že vlastne pevnosť bola samotné mesto :-). Jednoducho to spôsobil fakt, že títo ľudia vrátane mňa samého, nemali naštudované kanonické vizitácie, listiny, nemali k dispozícii kvalitné zobrazenie starých rytín Vrábeľ a histórii pevnosti sa všetci venovali len okrajovo. Ja tak isto. Až vďaka Ing. arch. Martinovi Bónovi, ktorý objavil starú rytinu s mapkou od neznámeho autora z roku 1658, prišla odpoveď na otázku, kde stála pevnosť. Totiž na tejto rytine, na mapke, je znázornený pôvodný vrábeľský kostol v pevnosti. Pôvodný vrábeľský kostol stál približne na mieste súčasného kostola. A vďaka výskumu Mariána Samuela sa táto skutočnosť potvrdila. Pevnosť teda stála na dnešnom kostolnom námestí.

Názov protitureckej pevnosti je Zemný hrad, tak ako sa to uvádza roky?
Protiturecká cisárska pevnosť Vráble a praveká osada, ktorá stála na Fidvári pri Vrábľoch, sú dve odlišné lokality – dva odlišné hrady či pevnosti. Hoci názov Fidvár (z maďarského Foldvár čiže Zemný hrad) nás mnohých celé roky mýlil, Fidvár nie je totožný s pevnosťou Vráble. Praveká osada Fidvár bolo veľké praveké mesto, ktoré existovalo niekoľko tisíc rokov dozadu pred Kristom. Cisárska pevnosť Vráble existovala v 17. storočí po Kristovi. Cisárska pevnosť nemala oficiálny názov, pretože to bolo samotné mesto. Historicky ju volali podľa mestečka, čiže Verebel.

Aby si ľudia dokázali lepšie predstaviť taký výskum, skús nám popísať ako to prebieha, aký je postup skúmania v archívoch, jeho finančnú náročnosť, kto ti pomáha s prekladmi listín?
Je to individuálne. Zvyčajne sa ohlásim vopred do archívu, že prídem vtedy a vtedy a zaujímam sa o takú a takú tému. Väčšinou archivári už sú pripravení a pomáhajú nám, ako sa len dá. Napríklad v Ivanke pri Nitre som niekoľkokrát strávil celý deň v archíve a v takej Kremnici som prišiel s mojím otcom od skorého rána a do hodiny a pol sme boli vybavení, lebo sme tam našli len dve listiny k našej téme. Je to ako detektívka, resp. človek sa cíti ako detektív, ktorý hľadá kúsky črepín, a tie potom postupne spája do jedného celku až sa mu zrazu objaví príbeh, ktorý študujete. Je to ohromne vzrušujúce a napínavé.
Do každého archívu sme samozrejme nešli fyzicky, to by bolo zdĺhavé a finančne náročné. Využili sme mailovú komunikáciu, ak sme sa dozvedeli, že napríklad niekde v archíve 500 či 1000 km od nás sa nachádza nejaká zaujímavá listina. Čo sa týka cien, sú veľmi rôznorodé. Kým napríklad v slovenských archívoch zaplatíte 13 – 15 EUR na deň a môžete si fotiť ktorékoľvek listiny, tak vo Viedni len za jednu stranu prefotenej listiny platíte 8 EUR. S prekladmi listín do slovenčiny nám pomáhajú štyria profesionálni archivári z Bratislavy, ale aj spomínaný András Csúthy z Komárna.

Ak by si to zhrnul, aké sú tvoje výdavky na knihu ešte pred samotným vydaním prípadne koľko stojí vydanie takejto knihy?
Priznám sa, že som to presne nepočítal, ale za preklady listín je to zhruba 2500 EUR, poplatky v archívoch zhruba 700 EUR a poplatky v múzeách za napr. fotografiu olejomaľby alebo rytiny tiež približne 700 EUR, dohromady asi 4000 EUR som uhradil z vlastného vrecka a časť z nášho občianskeho združenia FONTIS. Výskum Tibora Lieskovského bol hradený výlučne z jeho súkromných financií. Tu treba tiež počítať 1000 – 2000 EUR. To boli výdavky pred vydaním knihy, len na výskum. K tomu ešte pripočítajme financie pre grafikov, retuš a úpravu fotografií, jazykovú korektúru a prídeme na sumu od 2000 do 3000 EUR a samotnú tlač knihy, približne 5000 – 6000 EUR, vyjde nám suma cca 12 000 - 14 000 EUR za knihu pri 1000 ks náklade. Nesťažujem sa samozrejme, veľmi ma to baví a každý koníček niečo stojí :-). Skôr som rád, že ste položili túto otázku, pretože mnohí ľudia si nevedia predstaviť, koľko stojí vydanie takejto poctivej knihy. Knihy, ktorej predchádzal niekoľkoročný systematický výskum. Poctivej aj v tom, že neopisujete texty už z hotových kníh, ale reálne musíte informácie vyhľadať poctivo v archívoch a múzeách. Tieto informácie je potrebné ešte konzultovať s historikmi, archeológmi, hradológmi a archivármi, a následne až potom začať písať rukopis.

A čo sponzori knihy? Máš nejakých?
Ako som už spomínal, výskum som si hradil najmä zo svojich vlastných financií. Peniaze na samotnú tlač a grafickú úpravu knihy skúšame získať cez podnikateľov. Oslovili sme Mesto Vráble, ktoré nám v rámci možnosti prispelo symbolickou sumou. Mesto sa dlhodobo zameriava prevažne na šport, ktorý podporuje intenzívnejšie, než iné kultúrne aktivity, čo sa mestu raz vráti ako bumerang. Oslovili sme Fond na podporu umenia v nádeji, že podporí náš kvalitný projekt. No po viacročných skúsenostiach už vieme, že Fond takisto v rámci svojich možností a obmedzení podporí skôr známe inštitúcie a mená na úkor tých menej etablovaných, hoci profesionálne pracujúcich na okrajových témach (lokálnych a pod.), takže nás nepodporil.
Našťastie sa vo Vrábľoch našlo niekoľko skvelých ľudí a podporili nás miestne firmy a podnikatelia. Viete, ono je dnes ľahké podporiť futbalový zápas, či gulášovú párty alebo hudobný koncert. Skutočných múdrych podnikateľov je však dnes veľmi málo, no našťastie vo Vrábľoch ich je hneď niekoľko, ktorí neváhali a podporili tento hodnotný a pre kultúrne dedičstvo mesta Vráble unikátny a dôležitý projekt vydania knihy. Týmto podnikateľom patrí môj obdiv a poklona, že pochopili význam diela a podporili práve toto hodnotné dielo. Sú to predovšetkým BitComp Vráble, AHA Farma a Nadácia Matador. No všetci ostatní budú publikovaní v našej knihe.

Podarilo sa vám zozbierať všetky financie na knihu?

Nie, výskum je zaplatený kompletne. Potrebujeme dofinancovať tlač knihy. Veríme, že nájdeme ďalších jednotlivcov či firmy, ktorí nás podporia.

Pôvodný vrábeľský kostol, ktorý stál v pevnosti Vráble (foto z konca 19. storočia)

Kto boli tvoji spoluautori a spolutvorcovia?
Hneď ako som začal rozmýšľať nad vydaním knihy o pevnosti som oslovil môjho kamaráta Tibora Lieskovského z Vrábeľ. On je známy v súčasnosti najmä výskumom Majskej kultúry v Guatemale, či ďalšími výskumami v Iraku alebo v Sudáne. Pracuje s mapami a najmodernejšími technológiami v danej oblasti, je expert vo svojom odbore, a navyše, dokáže robiť zázraky s počítačom a mierkami máp. Skrátka malý veľký génius. O ňom už teraz veľa počujeme, ale budeme ešte veľa počuť aj v budúcnosti. Poprosil som ho, či by išiel do tohto projektu so mnou a či by sa stal spolutvorcom knihy. Našťastie súhlasil a tak s ním spolupracujem. Tibor pripravuje mapy a realizuje určité výskumy priamo na mieste pevnosti a ja sa venujem textu. Ďalším veľkým pomocníkom je už spomínaný András Csuthy, ktorý ma zásoboval listinami, ak nejakú zaujímavú našiel, a tiež sa dal na ťažkú dráhu recenzenta knihy. Je na mňa veľmi prísny, ale to je dobre. Každý údaj preverujeme spolu a snažíme sa nájsť kompromis, ako daný materiál spracovať do knihy tak, aby sme ho podali čo najobjektívnejšie. A stojí to dosť námahy. Ďalej je to môj kamarát spisovateľ, historik a najmä muzejník Miroslav Eliáš zo Šurian, s ktorým som intenzívne, snáď pol roka, konzultoval všetky dôležité informácie k tureckým vojnám, a takisto sa stal druhým recenzentom knihy, pretože má túto tému doslova v malíčku.

Mladý historik z Tlmáč Matúš Martinák nám pomohol s kapitolou o vartovkách, a tiež som s ním konzultoval mnohé veci. Do projektu sa nám podarilo zapojiť aj jedného z najvýznamnejších „hradológov“ v strednej Európe, Martina Bónu, ktorý s nami intenzívne konzultoval všetky kľúčové informácie k fortifikácii pevnosti a pôvodného kostola, ktorý stál v pevnosti. Veľmi nás prekvapil profesionálny archeológ Marián Samuel, ktorý skúmal v priestore pevnosti v roku 2012 pôvodný vrábeľský kostol. Sám sa prihlásil, že nám pomôže s kapitolou o kostole. Sme veľmi radi, že bude jeho text a fotografie nálezov súčasťou našej spoločnej knihy. S Denisom Pongráczom konzultujeme všetko o pečatiach kapitánov pevnosti a pomáhal nám pri získavaní týchto pečatí, podobne ako aj doc. Frederik Federmayer z UK Bratislava. Ďalej nám pomáhali a pomáhajú: Ján Tirpák, Jozef Trubíni, Alexander Fehér a ďaší priatelia. Knihu graficky upravuje veľmi šikovná grafička – dizajnérka Jana Gavalda Bellanová z Bratislavy.

Čo považuješ za najzaujímavejšiu informáciu, ktorú si sa dozvedel zo starých listín či kníh?
Je toho veľmi veľa a nerád by som prezradil najvýznamnejšie objavy ešte pred vydaním knihy. Zaujalo ma, že sme mali tak významných a šikovných kapitánov, ktorí ochraňovali mestečko, a že sa nám podarilo získať bohaté informácie z ich života. Napr., že kapitánovi Mikulášovi Nadanimu vybil Turek tri zuby počas známej Vozokanskej bitky. Objavili sme rôzne pôvodné mená starých Vrábľanov, zistili sme niekoľko mien richtárov mesta. Prekvapením bolo pôsobenie vrábeľských predialistov v novozámockej pevnosti. O tom sme tušili, no nemali sme doposiaľ písomné dôkazy. Prekvapilo nás, že pri víťaznej bitke pri Viedni, ktorá mala rozhodnúť o osude Európy, bojovali aj vrábeľskí predialisti. Či počas bitky pri Štúrove padli za nás predialisti z Panej. Najväčšie prekvapenie bolo meranie georadarom či systémom Lidar, ktoré boli uskutočnené špeciálne pre vydanie tejto publikácie. Je to množstvo nových informácii z histórie mesta Vráble. Keď to tak nadľahčíme a „skomercializujeme“, tak táto kniha prepíše dejiny mesta Vráble a širšieho okolia v ranom novoveku.

Pevnosť Vráble na rytine z roku 1658

Aké zaujímavosti ste našli ohľadne pevnosti v múzeách na Slovensku a v zahraničí.
Vôbec som netušil, že v múzeu vo sv. Antone pri Banskej Štiavnici, sa nachádza podobizeň jedného kapitána Vrábeľ. Na rakúskom hrade Forchtenstein, ktorý patril rodu Esterházy a dnes je tam prekrásne múzeum, mali celé roky v depozite podobizeň Žigmunda Esterházyho, posledného kapitána pevnosti. Táto nadrozmerná olejomaľba nebola dodnes vystavená pre verejnosť, obraz ešte neprešiel ani reštaurovaním, no pani historička Dr. Margita Kopp z hradu bola taká milá a láskavá, že vybavila špeciálne pre nás vyfotografovanie tohto obrazu, a tak ho môžu ľudia obdivovať aspoň v našej knihe. Pri francúzsko-nemeckých hraniciach v malom oblastnom archíve sme našli jednu starú rytinu pevnosti. Mnohé veci máme z Budapešti (portréty, listiny) alebo z Rakúskeho štátneho archívu z Viedne, kde sme našli niekoľko listín vrábeľských kapitánov, ich korešpodenciu. V Chorvátsku na hrade v Čakovci sme našli bustu vrábeľského kapitána Nadaniho. Celkovo sme navštívili zhruba 10 archívov a asi 15 múzeí v strednej Európe. Nie v každom sme niečo našli, ale museli sme túto „bádateľskú turistiku“ absolvovať, aby sme priniesli výsledky.

Meranie georadarom prinieslo nečakané anomálie v pevnosti (na prvej fotografii je doc. Ján Tirpák s Dr. Jozefom Trubínim, na druhej fotografii je archeológ PhDr. András Csúthy s doc. Jánom Tirpákom)

Ako to vyzeralo v pevnosti Vráble, aké budovy sa v nej nachádzali, koľko vojakov v nej slúžilo?
Na 100% vieme, že v pevnosti sa nachádzal pôvodný vrábeľský kostol, ktorý bol zasvätený sv. Vojtechovi. Okolo neho bol cintorín. V pevnosti sa nachádzala aj fara. Bolo tu niekoľko domov, v ktorých boli ubytovaní vojaci s kapitánom. Tých bolo okolo 100 až 200 (pešiaci a jazdci). Okolo roku 1660 slúžilo v pevnosti dokonca 350 vojakov. Kostolná veža bola poškodená, predpokladáme, že istý čas slúžila ako pozorovateľna - vartovka. Do pevnosti sa vchádzalo po drevenom zdvíhacom moste a v susedstve pevnosti bola mlynárska usadlosť s vodným mlynom. Podrobný popis pevnosti sa však čitatelia dozvedia z knihy. :-)

Kedy približne kniha vyjde a čo pripravuješ nové?
Kniha by mala vyjsť na jeseň v tomto roku, možno v októbri možno až v decembri, ale chceme stihnúť vydanie v tomto roku. Radi by sme pripravili slávnostné privítanie knihy. Chceli by sme pozvať do Vrábeľ aj rodinných príbuzných, potomkov jedného kapitána. Uvidíme, či sa nám to podarí. No a aké sú plány do budúcna? Mám na 80% hotový rukopis knihy Záhady Požitavia obsahujúci povesti, tajomné príbehy a historky. Texty ešte dopisujeme, pretože sme návštevou miestnych ľudí získali ďalšie povesti a príbehy. Fotografie pre túto knihu pripravuje Matej Petruf, ktorý pozná Požitavie ako svoju dlaň. Spolu s Andrásom Csuthym pripravujeme na vydanie už spomínanú knihu História vrábeľskej arcibiskupskej stolice predialistov a to bude veľké dielo, takže na to si ešte chvíľu počkáme.

Kniha História cisárskej pevnosti Vráble vzniká pod taktovkou Ľuboša Trubíniho, Tibora Lieskovského a ich priateľov. Ide o prelomové dielo, pretože autori intenzívnou návštevou archívov v strednej Európe prinášajú širokej čitateľskej verejnosti absolútne nové informácie o histórii tejto jedinečnej malej pevnosti. Kniha bude obsahovať kapitoly: Vráble pod krídlami ostrihomského arcibiskupa, Do Uhorska Turci prichádzajú, Z dejín vrábeľskej cisárskej pevnosti, Turecké besnenie na Požitaví, Známe bitky v okolí, Pevnosti a pevnôstky v okolí Vrábeľ, Vartovky v okolí Levíc, Hronského Beňadika a Pukanca, Kostol v pevnosti, Povesti o pevnosti, Osobnosti pevnosti, Veduty a rytiny Vrábeľ, Pramene k dejinám pevnosti (obsahuje až 60 listín po prvýkrát preložených do slovenčiny!) a prílohy (zoznam kapitánov, podkapitánov, richtárov mesta, ostrihomských arcibiskupov, županov a podžupanov Tekova, hlavných preddunajských kapitánov, palatínov stolice predialistov a pod.). Navyše kniha bude obsahovať niekoľko dobových rytín, fotografií, pečatí kapitánov, portréty kapitánov, mapky a výsledky výskumov - merania georadarom, archeologický prieskum z roku 2012 a skenovanie územia systémom Lidar. Knihu pre vydanie pripravuje FONTIS – občianske združenie.

Ľuboš Trubíni je regionálny historik a pracuje už niekoľko rokov ako marketingový manažér. V roku 2004 vydal so svojím otcom veľkú knihu Osudy vrábeľských židov a spolupracoval na viacerých monografiách obcí Požitavia. Spoluzakladal skanzen na Rodinnej farme Mašekov mlyn a napísal niekoľko desiatok populárno-vedeckých článkov. Je autorom a spoluautorom známych celoslovenských výstav: Záhady Slovenska, Sochy z piesku, Dobšinského najkrajšie rozprávky, Najnebezpečnejšie letiská sveta a pod. Stal sa hlavným zostavovateľom textu knihy o cisárskej pevnosti Vráble.

Tibor Lieskovský je geodet a geoinformatik, rodák z mesta Vráble. Pôsobí na Katedre geodetických základov Slovenskej technickej univerzity v Bratislave. Je expertom na využitie priestorových dát a pokročilých analytických metód v archeológii a pri záchrane kultúrneho dedičstva. Svoje skúsenosti využíva nie len doma, ale je aj pravidelným členom medzinárodných archeologických misií v Európe, Strednej Amerike, Afrike a na Blízkom východe. V poslednom období sa venoval tvorbe metodiky, spracovaniu a analýze dát laserového leteckého skenovania pozostatkov mayskej civilizácie v Guatemale, ktorého výsledky zarezonovali aj v National Geographic a publikované boli aj v prestížnom časopise Science.

Ľuboš Trubíni a Tibor Lieskovský, autori knihy o cisárskej pevnosti