Do Levíc sa sťahujú Turci!

Na levické hradné slávnosti, ktoré sa uskutočnia už túto sobotu 14. júna, do Levíc sa chystajú skupiny historického šermu. Určite nám opäť predvedú úžasný program, tak ako to bolo pred rokom. Zárukou dobrého programu je Banskobystrická šermiarska skupina Casanova. Pred rokom sme mali možnosť vidieť aj Janičiarsky oddiel Turkov. Stačilo len privrieť oči, započúvať sa do zvukov vojenskej tureckej hudby a vnímať atmosféru čias minulých... Pred 344 rokmi...

14. 6. 1664

Posilnené cisárske jednotky po krátkom obliehaní levického hradu, prinútili tureckú posádku vzdať sa. Turci mohli slobodne odísť do Ostrihomu.

Turci sa však neuspokojili so stratou Levíc a poslali armádu na ich znovu dobytie. Paša Husejn Sari velil 30 000 vojsku, posilnenému o Valachov, Moldavcov a Tatárov. Cisárske velenie vedelo o pohybe veľkej tureckej armády a o jej sústredení v okolí Levíc a Sv. Beňadika a okamžite poslalo k Leviciam armádu generála de Souchesa.

18. 7. 1664

Cisárske jednotky sa utáborili na Festúnku pri Kozárovciach.

19. 7. 1664

Za svitania sa cisárske vojsko preplavilo cez Hron. Cisárska armáda sa rozvinula v troch sledoch medzi Rybníkom a Veľkými Kozmálovcami. Spojené cisárske jednotky a uhorské vojská mali dokopy asi 30.000 mužov.

Útok začali cisársky vojaci zo svojho ľavého krídla. Zaútočili na valašské, a moldavské jednotky. Tieto oddiely nemali toľko vojenských skúseností ako samotné turecké oddiely. Táto taktika sa ukázala ako správna. Ľavé krídlo protivníka sa dalo na útek. Hrozilo, že Turci budú obkľúčení, preto turecký veliteľ zatrúbil na ústup a začal sťahovať vojská. Ústup sa však zmenil na útek. Chaoticky pomiešané oddiely sa stali ľahkou korisťou víťazov, ktorí nepoznali zľutovanie.

Chotár bol pokrytý obeťami oboch bojujúcich strán a potokmi krvi. Po bojovom poli pobehovalo množstvo splašených koní. Bolo počuť výkriky a stony ranených, plač zomierajúcich. Po zemi sa váľali odťaté hlavy v turbanoch ,ruky zvierajúce krivé šable...

Z dnešnej dedinky Rybník ,bolo celý boj vidieť ako na dlani. Obrovský skutočný amfiteáter. Bola to veľká bitka, ktorú pozorovali všetci Rybničania. Po boji chlapi z Rybníka zbierali po poli šable, meče a potom sa hrávali na uhorských vojakov a Turkov. Mnohí keď dorástli skrížili šable s Turkom. Niektorí zahynuli, niektorí prežili, ale len jeden sa preslávil. O 19 rokov sa ocitol vo veľkej víťaznej bitke o Viedeň, v ktorej sa svojim hrdinským činom vyznamenal a bol povýšený do šľachtického stavu. Pochádzal z rodiny rybnických predialistov...

V tomto boji padol plukovník Štefan Koháry. Barón Koháry bol zasiahnutý 7 guľkami janičiarov, spadol neďaleko Levíc z koňa. Noha sa mu zachytila v strmeni a splašený kôň ho ťahal, chytili ho až v Kosihách. Na mieste, kde ostal ležať stojí kaplnka s pamätným nápisom. Turci na bojisku nechali 6000 mŕtvych. Smrť tu našiel aj ostrihomský aga Ali. Ostali tu všetky turecké delá ,bohaté zásoby a výstroj. Straty boli však aj na strane víťazov - okolo 800 mŕtvych. Padlo viacero uhorských a cisárskych dôstojníkov. Najväčšia strata pre Levičanov bola ,že padol Štefan Koháry.

Korisť umožnila víťazom urobiť viac ako týždeň trvajúcu veselicu.