Májky vítajú jar

Májky (Meloidae) predstavujú celosvetovo rozšírenú čeľaď s počtom asi 3000 druhov z toho u nás žijúcich je 31. Sú to malé až stredne veľké chrobáky. Sfarbenie sa pohybuje v závislosti od konkrétneho druhu od tmavomodrej až po čiernu. Výnimku tvorí napr. pľuzgiernik lekársky (Lytta vesicatoria), ktorý je dúhovo zelený.

Májky sú bylinožravé, nachádzame ich skoro na jar pri kŕmení na mladej, čerstvej tráve. Ich domovom sú trávnaté lúky a okraje lesov. Telo májok je zaujímavé svojimi proporciami. Bruško je málo sklerotizované, mäkké a niekoľkonásobne prevyšuje veľkosť tela. Je to spôsobené tým, že dospelce prijímajú ohromné množstvo potravy a navyše samičky bývajú plné vajíčok.

Krovky sú pórovité a zakrpatené. Ich životný cyklus je pomerne zložitý, samička kladie stovky vajíčok do pôdy. Larvy sú dravé, po vyliahnutí napádajú hniezda divých včiel. Ak je niekto milovníkom hmyzu tak na tanier ich veľmi neodporúčam. Obsahujú totiž prudký jed kantaridín (alkaloid), ktorý pri podráždení vypúšťajú v podobe žltkastej tekutiny z kĺbov na nohách.

Tento jed spôsobuje žalúdočné ťažkosti. Najviac však postihuje obličky. U citlivejších ľudí môže na koži vyvolať pľuzgiere, ale používa sa aj na liečbu urologických chorôb. Dokonca v stredoveku extrahovali tento jed z pľuzgiernika lekárskeho na prípravu nápojov života a lásky.