header
Dnes je piatok 19. júl 2019
 

Potápka chochlatá – naša najväčšia potápka

Potápka chochlatá (Podiceps cristatus) je najväčšou našou, ale i európskou potápkou (dĺžka tela: 46-51 cm). Upúta predovšetkým svojim relatívne pestrým sfarbením a vo svadobnom šate (marec až august) nápadne predĺženým perím na hlave. Český názov – „potápka roháč“ tento jav vystihuje asi najviac. Vyniká svojim elegantným zjavom a štíhlym – dlhým krkom. V Požitaví sa s týmto druhom môžeme stretnúť predovšetkým v hniezdnom období (1. apríla - 31. júla), a to predovšetkým na väčších stojatých vodách, ako sú rybníky (napr. vodná nádrž Vráble), vodné nádrže alebo štrkoviská, s prítomnými zaplavenými pobrežnými (litorálnymi) porastami tŕstia, pálky, škripinca, ostríc a podobne. Ojedinele zahniezdila i v Prírodnej rezervácii Žitavský luh (1-krát za obdobie 1987-2006). Buduje si „plávajúce“ hniezda z odumretého rastlinného materiálu, v blízkosti porastov pobrežných rastlín. Nápadný je tok potápok – obaja partnery často robia tzv. zrkadlový tok, keď súčasne obaja robia synchrónne pohyby pri dvorení (známe i u severoamerických potápok). Počas toku sa intenzívne ohlášajú, a to hrdeľným a do ďaleka počuteľným: „r-r-rróóó“. Znáša 2 až 4 vajcia, mláďatá sa vyznačujú čiernobielymi pruhmi po tele, s červenými škvrnkami na hlave. Dokážu sa už po vyliahnutí intenzívne ponárať. V prípade únavy alebo chladu sa zvyknú „voziť“ na chrbtoch svojich rodičov, kde sa ukrývajú v perí a zväčša im odtiaľ vytŕča iba hlavička. Potápky sa živia drobnými druhmi tzv. „bielych“ rýb, ktoré sa bežne vyskytujú v našich vodách.

V niektorých prípadoch zvyknú prezimovať na stojatých a mierne tečúcich vodách (napr. štrkoviská). I jeseň tohto roka sa vyznačovala pomerne vyšším zastúpením potápok chochlatých na stojatých vodách (napr. štrkoviská), v mesiacoch október až december. Spravidla zostáva na stojatých vodách až do zámrzu (napr. štrkovisko Komjatice na nive rieky Nitry – typická lokalita potápiek v mimohniezdnom období). V minulosti bol druh prenasledovaný rybnikármi, predovšetkým v Českej republike, považoval sa za škodcu (samozrejme neoprávnene). V súčasnosti môže byť ohrozovaná počas migrácie a to prítomnosťou líniových bariérových prvkov vo voľnej krajine (elektrické vedenia naprieč vodnými tokmi a nádržami a pod.). Do istej miery môže byť ohrozená tiež botulizmom, resp. sezónnymi nákazami na stojatých vodných plochách (za vyšších koncentrácií vodných vtákov, enormného rozvoja rias a siníc). Vysoká je tiež úmrtnosť mláďat do štádia, pokým im úplne nedorastie perie.

Napriek tomu v súčasnosti je ešte u nás možno povedať zvyčajným druhom, pričom hniezdna populácia je približne v celoslovenskom meradle 500 až 1.000 párov, zimujúca populácia by mala prestavovať 100 až 500 jedincov. Jedným z najvýznamnejších zimovísk na Slovensku je napr. rieka Dunaj a hrušovská zdrž pod Bratislavou. Paradoxne budovanie veľkých vodných diel, rozsiahlych štrkovísk a rybníkov, s vyšším vodným stĺpcom, tomuto druhu prospieva...samozrejme je to iba jednostranný pohľad. Podľa Vyhlášky MŽP SR č.24/2003 Z.z. je národne významným druhom vtáka.

Odporúčaná literatúra (výber):
Rob Hume: Vtáky Európy. Vyd. Ikar, Bratislava, 2004 (str. 27).
Danko Štefan, Darolová Alžbeta, Krištín Anton: Rozšírenie vtákov na Slovensku. VEDA, vyd. SAV Bratislava, 2002 (str.63 – 65).

Share
© Jozef Lengyel 04. september 2010
Joomla SEO by MijoSEF

NOVINKA

 

Najčítanješie články

Najnovšie komentáre

  • Zdielam rovnaki nazor

    Viac...

    Ľudo Chládek 31.08.2014 07:43
  • Môj partner a ja narazil sem strana a myslel som, môže tiež blog skontrolovaťto. Páči sa mi, čo ...

    Viac...

    Rudolf 29.08.2014 00:28
  • Čitateľ, ak máte skutočne záujem o informáciu, kontakt na mňa nájdete v sekcii o autoroch. Ja absolutne ...

    Viac...

    Ondrej Valach 26.08.2014 14:15
  • potom by to chcelo opravit tento clanok pretoze je zavádzajuci

    Viac...

    citatel 26.08.2014 06:58
  • to že hranicou je žitava je velmi zjednodušené tvrdenie...Včel ár patrí 100% k Pohronskému inovcu

    Viac...

    mišo 26.08.2014 05:12