header
Dnes je štvrtok 25. apríl 2019
 

V Požitaví sa udomácnili tichí návštevníci z „Nového sveta“

V Požitaví sa udomácnili tichí návštevníci z „Nového sveta“ alebo ako nutria môže byť užitočná pre ochranu prírody

Pri chove domácich a polodomestifikovaných druhov zvierat sa z času na čas stáva, že z domácich chovov alebo polodivokých chovov domáce chovance odídu pri rôznych príležitostiach do voľnej prírody, kde viac či menej úspešne môžu prežívať.

V rámci Európy, resp. strednej Európy sa v 20. storočí úspešne z pôvodne umelých chovov udomácnili i vo voľnej prírode 2 druhy cicavcov, ktorých pôvod je treba hľadať ďaleko za Atlantickým oceánom – v „Novej zemi“, Severnej a Južnej Amerike....Klasickým „učebnicovým“ takýmto prípadom je úspešný prienik ondatry pižmovej (Ondatra zibethica) do voľnej prírody v Čechách v rokoch 1905 – 1906 (vypustených niekoľko jedincov kniežaťom Colloredo-Mannsfeld na rybníku v Starej Huti pri Dobříši, stredné Čechy)....Pôvodne z umelého chovu sa postupne rozšírila v priebehu niekoľkých desiatok rokov takmer do celej Európy. V súčasnosti ide o jedného z našich najbežnejších a všeobecne veľmi dobre známych druhov vodných cicavcov.

Tento príspevok je o čosi „väčšej sestre“ ondatry – o trochu tajuplnej nutrii vodnej (Myocaster coypus) pôvodom z exotickej Južnej Ameriky, ktorá v súčasnosti ešte na území Slovenska zažíva len postupný prienik do viacerých predovšetkým nížinných oblastí Slovenska. Podobne ako ondatra sa i nutria pôvodne u nás chovala v zajatí, jednak pre údajne veľmi chutné mäso a tiež kožušinu. Postupne však predovšetkým v 2. polovici a koncom 20. storočia čoraz častejšie dochádzalo k postupným únikom jednotlivých chovaných jedincov do voľnej prírody, kde sa úspešne adaptovala životu vo vodnom prostredí riek, močiarov, vodných nádrži a rybníkov, predovšetkým v nížinatom prostredí západného Slovenska. Oba uvedené druhy cicavcov sú pôvodom z Ameriky a patria z hľadiska zoologickej systematiky do radu hlodavce (Rodentia). Sú úspešne adaptované životu vo vodnom prostredí.

Nutria sa vo svojej pôvodnej domovine – Južnej Amerike lovila sprvu predovšetkým pre mäso, pôvodnými obyvateľmi – Indiánmi, až neskôr sa začala loviť kvôli kožušine. Tiež bývala známa pod pomenovaním „čílsky bobor“, alebo „argentínsky bobor“, čo sú podľa mňa veľmi priliehavé názvy vzhľadom na vonkajšiu fyziognómiu tohto veľmi zaujímavého hlodavca. Do Európy boli nutrie dovezené začiatkom 20. rokov 20. storočia (z populácií žijúcich v Argentíne). Do prvej ČSR boli dovezené v roku 1925 českým chovateľom J. Kinclom. Údajne nutrie dovezené do Európy sa vyznačovali kvalitným osrstením. Chov nutrií na Slovensku sa u bežných občanov tešil určitej obľube hlavne za čias „socializmu“, po roku 1989 jej chov u nás do určitej miery upadol. Údajne v roku 1955 boli nutrie zámerne vysádzané na dolnom toku Hrona v blízkosti Želiezoviec.

Nutria, je pomerne veľký druh hlodavca, pričom dospelé jedince môžu dosahovať váhu až 12 kg a dĺžku tela 40 až 80 cm. Chvost nutrií je iba riedko osrstený a na profile je okrúhly (na rozdiel od bobra a ondatry). Vyznačuje sa pomerne zavalitým telom, krátkym a silným krkom a širokou hlavou, chvost môže dosahovať i 30 až 50 cm. Má dlhú srsť, sivohnedú až tmavohnedú, často s hnedohrdzavým nádychom. V okolí nozdier a úst je srsť nápadne bielosivá. Má pomerne malé oči a vyznačuje sa nápadne oranžovočervenými prednými rezákmi, ktorými dokáže hlodať i pod vodou, podobne ako bobor (pery má až za rezákmi).

V súčasnosti je výskyt nutrie známy vo viacerých oblastiach západného Slovenska. Osobne som najpočetnejšie „zdivočené“ populácie mal možnosť pozorovať (2001 – 2008) v centrálnej časti Žitného ostrova (napr. Veľkoblahovské rybníky, okr. D.Streda), ďalej v blízkosti Dolného Štálu – Kanál Gabčíkovo-Topoľníky, na Boheľovských rybníkoch. Známa je z oblasti toku Čiernej vody (okres Galanta), Malého Dunaja (Galanta).

V okrese Nové Zámky je jej výskyt známy z rieky Nitry (Šurany – Nitr. Hrádok), z okolia Nových Zámkov (Dlhý a Komočský kanál, potok Chrenovka) a konečne z Požitavia momentálne poznáme sľubne sa rozvíjajúcu miestnu populáciu od obce Maňa - Prírodná rezervácia Žitavský luh.

Rád by som sa týmto podelil s čitateľmi o zopár postrehov práve z tejto lokality. Prvá nutria bola na Žitavskom luhu pozorovaná dňa 17.6. 2006 (dospelý exemplár pasúci sa večer na centrálnom jazere) a odvtedy sa tu vyskytujú minimálne 2 životaschopné rodiny, pravidelne vyvádzajúce niekoľko mláďat. Odkiaľ sa nutrie sem dostali nie je známe, pravdepodobne z domácich chovov v obciach v Požitaví, alebo sa sem dostali z juhu od rieky Nitry. V rezervácii Žitavský luh našli nutrie ideálne prostredie, kde majú veľký dostatok potravy (rastliny) a hlavne pokoj. V lete a koncom leta 2008 boli zistené minimálne dva dospelé páry, pričom mali po dve mláďatá. Živia sa v tunajšom vodnom a močiarnom prostredí obhrýzaním predovšetkým páliek širokolistých (Typha latifolia) a pravdepodobne i spodnou časťou ostríc, v miestach, kde sa rozchádzajú listy a sú tu relatívne mäkšie. Nutrie si v tamojšom močiari „vybudovali“ sústavným ohrýzaním spodnej časti páliek a ostríc početné jazierka a plavebné „kanáliky“, ktoré môžu v bahnitom prostredí dosahovať až hĺbku do 50 cm, pritom sú úzke, stačiace na preplavenie nutrie. Zároveň sú ale kanáliky veľmi nenápadné. Nutrie sa správajú na danej lokalite veľmi nenápadne a zväčša ticho, pôsobia ozaj tajomným dojmom, keď sa ticho a nehlučne plavia pomedzi jednotlivými jazierkami, pričom z vody im trčí vlastne len vrch hlavy, iba kúsok chrbta a za nimi kormidluje vlnovitými pohybmi chvost.

Iba veľmi zriedka možno pri dospelých jedincoch počuť pomerne hrdelný (až strašidelne pôsobiaci) hlas, ktorý je dobre v močiari počuť i na vzdialenosť cez 200 m, znie približne ako hrdelné a krátke „kog“, alebo „káágh“. Raz som mal možnosť takto v rezervácii počuť dva bijúce sa dospelé jedince v zaplavenom pálkovom močiari, pričom ich hlasy a šplechot vody bolo počuť až na cca 300m...Ale toto je skôr ozaj len výnimkou, sú to skutočne ticho sa správajúce a nenápadné zvieratá. Súboje dospelých jedincov (medzi rodinami) sú zatiaľ na tejto lokalite len zriedkavosťou. Mláďatá, pokiaľ sú ešte malé, sa dokážu už samostatne plaviť i na väčšie vzdialenosti od rodičov, pričom za potravou sa vzďaľujú i na viac ako 100 metrov od rodičov, ticho plávajúc kanálikmi a udržiavanými močiarnymi jazierkami. Ako som sa mal možnosť presvedčiť koncom augusta 2008, sú veľmi tiché a pokiaľ sa človek nehýbe, dokážu v močiari priplávať i veľmi blízko , pričom si malými očami zvedavo prezerajú „návštevníkov“ v močiari...Už väčšie mláďatá a dospelé jedince sú o poznanie plachejšie. Mláďatá nutrií sa radi pohybujú v močiari a kŕmia sa pálkami najradšej vo dvojiciach (súrodenci), dospelé jedince sa najčastejšie pohybujú osamotene. Dospelce sa pri vyplašení zväčša v tichosti ponoria a plávajúc svojimi udržiavanými „plavebnými“ kanálikmi sa ticho vzdialia, pričom dokážu plávať i v pomerne bahnistej vode, zapáchajúcej sírovodíkom a v spleti odumretých vodných rastlín...Radi „stolujú“ na starých ondatrích hradoch, kde posedávajú a obhrýzajú spodné časti listov páliek a oblasti bázy listov v blízkosti koreňa. Veľmi radi si čistia kožuch, vysedávajúc na starom ondatrom hrade. Snáď by sa ešte dalo uviesť, že nutrie žijú v akýchsi „rodinných klanoch“ ktoré vedú iba samice. Tie môžu mať v jednom vrhu 1 až 9 mláďat, pričom sú gravidné 4 mesiace a môžu mať mláďatá v našich podmienkach dokonca v ktorom koľvek ročnom období (napr. z Čiernej vody v okrese Galanta je známy prípad vodenia malých mláďat v zime...). Jeden rodinný klan môže obývať územie o rozlohe asi 2 až 5 hektárov.

Miestna populácia nutrií v Žitavskom luhu má zatiaľ – hoci ide o nepôvodné druhy cicavcov v našej prírode, pozitívny vplyv. V tom zmysle že svojou činnosťou postupne v zazemňujúcom sa močiari, v hustých a donedávna nepriechodných porastoch páliek, vytvorili sieť „potravných“ jazierok a plavebných kanálikov. Týmto spôsobom udržujú mozaikovitosť a pestrosť biotopov v močiari, pričom z tohto profitujú i ostatné vodné druhy živočíchov, napr. ryby (populácia v súčasnosti už zriedkavých lieňov sliznatých - Tinca tinca), obojživelníky (napr. európsky významná kunka červenobruchá - Bombina bombina) ale i vtáky (napr. potápky, kačice, brodivce, chriaštele). Dokonca v roku 2008 bolo dokázané v rezervácii opätovné zahniezdenie už vzácnych kačíc chrapľavých (Anas querquedula), ktoré práve úspešne vyhniezdili a vyviedli mláďatá v tých močiarnych častiach rezervácie, kde sa dlhodobo pohybujú a žijú práve nutrie. Tým že vyhrýzavajú sukcesne sa šíriace pálky, tvoria sieť početných jazierok, na ktoré je veľmi úzko viazaná práve kačica chrapľavá („chrapačka“), zberom potravy a vyvádzaním mláďat. Takže v tomto chránenom území nepôvodný introdukovaný (umelo zámerne vysadený) druh amerického hlodavca paradoxne pomohol pri určitom prírodou samotnou riadenom menežmente územia, kde približne po roku 1995 sa čoraz viac vypuklejšie objavovali problémy so sukcesiou progresívnych páliek, ktoré enormne prispievali k zazemňovaniu močiarnych častí. Zasa na druhej strane napr. na území severného Talianska (delta rieky Pád) je v močaristom prostredí nutria rozmnožená až do takej miery, že rodiny vytvárajú početné kolónie a tlak nutrií na prostredie sa opačne – môže časom i negatívne prejaviť (Darolová in verb.)....Zatiaľ ale v našom prípade môžeme hovoriť len o pozitívach prítomnosti nutrií z hľadiska ochrany prírody a udržiavania určitej rovnováhy v prostredí intenzívne sa zazemňujúceho močiara.

Zaujímavé je že nutria nieje u nás legislatívne nijako podchytená, ako nepôvodný druh cicavca. Nie je ani v zozname poľovných druhov zvery v zmysle platnej legislatívy (vyhláška č.172/1975 Zb. v znení neskorších predpisov – vyhl.č.231/1997 Z.z., č.230/2001 Z.z.) a nieje uvedená ani v príslušnej legislatíve rezortu Ministerstva životného prostredia (Vyhláška MŽP SR č. 24/2003 Z.z. a v znení neskorších predpisov – Vyhláška č. 492/2006). Táto legislatívna medzera teda umožňuje de facto i beztrestné zabíjanie nutrií voľne sa vyskytujúcich v prírode. Mám osobne overené informácie že je už bežne lovená (i keď protiprávne..) niektorými poľovníkmi (napr. na Žitnom ostrove na Veľkoblahovských rybníkoch, na Malom Dunaji a tiež i v okolí Nových Zámkov...). Vzhľadom k tomu že nutria môže mať v jednom vrhu 1 až 9 mláďat, nehrozí jej vyhubenie vo voľnej prírode, i napriek tomu by však mala byť legislatívne podchytená, napr. ako poľovná zver, pričom jej odstrel by bol regulovaný a povolený len tam, kde je jej početnosť už vyššia alebo je z určitých príčin nežiadúca...Ako chránený druh nemôže byť zaradená v našej legislatíve vzhľadom k tomu že nieje pôvodným európskym druhom.

Osobne samozrejme nie som proti súčasným „tichým“ praktikám niektorých našich poľovníkov, ktorí ju lovia brokovnicami keď plávajú na vodnej hladine, alebo dokonca na Veľkoblahovských rybníkoch sú lovené na rybníkoch na jeseň a v zime, keď tieto sú spustené a nutrie pred poľovníkmi bezradne pobehujú už v suchých porastoch tŕstia a páliek, keď sa tam súčasne lovia na spoločných poľovačkách bažanty.

V Požitaví sa budem snažiť naďalej sledovať osud nutrií na Žitavskom luhu a budem sa snažiť trošku pôsobiť i medzi poľovníkmi, aby zatiaľ nutriu brali skôr ako tichého spoločníka v prírode, ktorý môže byť v určitom type prostredia a za určitých okolností užitočným spojencom ochranárov...Ide o nesmierne zaujímavého vodného cicavca, ktorý vie fascinovať nielen svojim vzhľadom, správaním ale aj svojim exotickým pôvodom....Myslím že zatiaľ si nutria vo voľnej prírode zaslúži len náš obdiv.

Použitá literatúra:
Internet:
http://www.agroporadenstvo.sk/zv/nutrie/nutrie1.htm?start
Literatúra:
ČERVENÝ, J., HELL, P., SLAMEČKA, J. a kol., 2004: Encyklopédia poľovníctva. Ottovo Nakladatelství, s.r.o., Praha, 591 pp.
DUNGEL, J., GAISLER J., 2002: Atlas savců České a Slovenské republiky. Academia, Praha, 150pp.
RAKYTA, E., 2002: Doba lovu poľovných druhov zveri. Poľovníctvo a rybárstvo, január 2002, roč. 54, str.20.
Všetky digitálne fotografie sú z voľnej prírody (PR Žitavský luh, 2007 – 2008), použitá fotografická technika: Camedia C760 UZ (biotopy), Canon 400 D, objektív Canon EF 100-400mm L IS USM – zábery nutrií.

Dospelá nutria ...
nutrie si radi ...
Dospelá nutria ...
Pri plávaní v m...
Mláďatá nutrií ...
Mláďatá nutrií ...
Centrálne jazer...
Pohľad na jedno...
Pohľad na postu...
Pohľad na postu...

Share
© Jozef Lengyel 11. október 2008
Joomla SEO by MijoSEF

NOVINKA

 

Najčítanješie články

Najnovšie komentáre

  • Zdielam rovnaki nazor

    Viac...

    Ľudo Chládek 31.08.2014 07:43
  • Môj partner a ja narazil sem strana a myslel som, môže tiež blog skontrolovaťto. Páči sa mi, čo ...

    Viac...

    Rudolf 29.08.2014 00:28
  • Čitateľ, ak máte skutočne záujem o informáciu, kontakt na mňa nájdete v sekcii o autoroch. Ja absolutne ...

    Viac...

    Ondrej Valach 26.08.2014 14:15
  • potom by to chcelo opravit tento clanok pretoze je zavádzajuci

    Viac...

    citatel 26.08.2014 06:58
  • to že hranicou je žitava je velmi zjednodušené tvrdenie...Včel ár patrí 100% k Pohronskému inovcu

    Viac...

    mišo 26.08.2014 05:12