header
Dnes je sobota 27. apríl 2024
 

Niet nad domáci slivkový lekvár

Čas zavárania a varenia lekvárov už síce pominul, ale chuť a vôňu slivkového lekváru vareného v medenom kotle si môžeme pripomenúť aj v zimnom období. Je už veľmi málo rodín, v ktorých sa tradícia varenia lekváru v  kotle ešte stále udržiava. Vymieraním generácie starých materí vymierajú aj niektoré domáce práce.

Dozreté slivky sa obrali alebo pozrážali zo stromu, dobre sa vyumývali v studenej vode. Ku "štikaniu" sliviek zasadla skoro celá rodina. Vyberali sa len dobre zrelé a zdravé slivky, ktoré sa odkôstkovali, prepolili a  vedrami hádzali do medeného kotla, v ktorom sa potom varili. Pod kotlinou s lekvárom sa muselo veľmi opatrne kúriť, aby lekvár nezhorel. Slivky sa miešali veslom, ktoré malo dlhú rúčku, čo zabraňovalo obareniu sa prskajúcim lekvárom, ktorý sa varil od skorého rána do večera. Keď boli slivky dobre "pustené", skoro pred úplným zhustnutím sa do lekváru pridával cukor.

Deti sa pri varení lekváru v kotle najviac tešili na "brečku". Túto staré mamy alebo babky nabrali do mištičiek a deti si do nej namáčali doma pečený chlebík. Nebolo nad lepšiu pochúťku.

Uvarený lekvár sa naberal do hlinených nádob nechal sa dobre vychladnúť, potom sa posypal škoricou, prikryl plátenou handrou, zaviazal motúzom a odložil na tmavé miesto. Dnes hlinené nádoby nahrádzame sklenenými pohármi a plátenú handru viečkami.
Domáci lekvár
Plody slivky

foto © Ľuboš Trubíni a Soňa Trubíniová, 2009


Share
© Zuzana Feješová 04. december 2009
Joomla SEO by MijoSEF

NOVINKA

 

Najčítanješie články

Najnovšie komentáre