Pečenie chlebu v peci

Chlieb náš každodenný, modlievali sa naši starý otcovia a naše staré mamy ho v tých časoch piekli v peci. Nie síce každý deň, ale tento zvyk sa opakoval aj dvakrát do týždňa. V minulosti sa nedalo spoliehať na zásobovanie chlebom z pekární, lebo pekárne neexistovali. Každý sa musel spoľahnúť na svoju pec a na svoj recept na chlieb. Pece stáli na zadnom dvore buď ako samostatná stavba, alebo ako súčasť iných hospodárskych budov. Ich kapacita bola približne 6-8 pecňov chleba. Chlieb sa preto piekol podľa potreby, ktorá sa odvíjala od počtu osôb v domácnosti.

V deň, keď sa piekol chlieb musela gazdiná zavčas rána vstať a zamiesiť cesto na chlieb, pieklo sa aj z vyše 10 múky. Potom nechala cesto kysnúť v ošitkach z ovsenej slamy. Musela ustriehnuť správny čas, aby cesto nebolo prekysnuté, lebo chlieb by padol a zostal plochý.

Gazda medzitým rozkúril pec. Na vykurovanie sa používali odrezané prúty z viniča. Ale pozor! Muselo to byť otelo, ktoré má prúty rovne a nie zo štepov. Túto skutočnosť som nepoznal, preto som od starého otca veľa chvály nepočul. Pahreba, ktorá v peci vznikla sa posúvala ohrablom do všetkých kútov pece a teplota pece sa testovala kutáčom. Pec mala správnu teplotu, keď po potiahnutí kutáča po dne pece odletovali iskry.

Najprv sa piekli ochlebníky. Boli to kruhy z chlebového cesta posypané nakrájanou slaninkou, prípadne aj rozotreným cesnakom. Slúžili na otestovanie cesta a pece a na pohostenie pomáhajúcich. Výborne chutili s vínkom.

Potom sa ešte raz prikúrilo a všetok popol sa z pece pomocou ohrabla vytiahol. Dno pece sa ešte utrelo mokrou handrou, aby popol nezostal pripečený na chlieb. Gazdiná potom z ošitky vyklopila cesto na lopatu a posunula do útrob pece so slovami „V mene otca i syna i Ducha Svätého“. Keď vložila posledný chlieb, zatvorila dvere pece, aby neunikalo teplo.

Po dvoch hodinách pečenia, bol chlieb hotový. Pecne chlebu sa vyťahovali pomocou ohrabla a ich povrch sa utrel vlhkou látkou, aby kôra chlebu zmäkla. Chlieb sa potom kládol na hranu aby vychladol.

Po ochladnutí chlebu nastal čas, ukrojiť z neho prvý krajec. Predtým sa nožom urobil kríž na spodnú stranu pecňa, odkrojil sa krajec a podával sa okolostojacim. čerstvý chlieb sa zvykol jesť samotný , prípadne sa potrel kačacím prípadne husacím tukom. Zapíjal sa mliekom alebo pohárikom vína.

Po nástupe pekárni sa tento rituál postupne vytrácal. Občas sa oprášil pri svadbách alebo v časoch kalamitných zím, keď sa pekárenské auta nemohli dostať cez záveje snehu ani cez lapášsky, ani cez čahynský kopec.