header
Dnes je štvrtok 25. apríl 2019
 

Žitavské terasy – zaprášené stopy dávnej histórie

K môjmu prvému článku o minulosti rieky Žitava sa objavil aj takýto komentár k článku, citujem: „Na strednom úseku rieky máme veľmi cenné Žitavské meandre – pamätníka historických časov.“ Tieto meandre sú po zásahoch človeka, ktoré sa vo veľkej miere začali diať po roku 1950, pozostatkom prirodzeného toku rieky. Koľkí z nás ale vedia, že doslova pod nohami máme aj takých matuzalemov žitavskej histórie, ktorých vek sa počíta na milióny rokov?! Sú nimi najstaršie terasy Žitavy.

 

Riečna terasa je v podstate pozostatok starej riečnej nivy, ležiaci nad súčasnou nivou v istej úrovni ktorou rieka v minulosti tiekla. Z geologického hľadiska je tvorená typickým materiálom – rôznymi štrkmi, pieskami a hlinami. Rieka sa v určitom období za určitých podmienok začne zarezávať do vlastnej nivy a jej nová niva sa potom vytvorí na príslušnej nižšej novej úrovni toku. Zvyšok starej úrovne, čiže zrezanej nivy, predstavuje riečnu terasu. Na tomto mieste treba uviesť, že väčšina terás slovenských riek vznikla za súčasného vplyvu tektonických pohybov a klimatických zmien. V ľadových dobách, kedy rieka unášala veľa materiálu, boli jej prietoky menšie a materiál sa ukladal. V medziľadových dobách pri väčších prietokoch naopak prišlo k zarezávaniu rieky do tohto uloženého materiálu. Tento cyklus (viď schému v prílohe) sa v živote rieky opakuje a vzniknúť týmto spôsobom môže viacero terás. Najmladšou „terasou“ je zvyčajne súčasná riečna niva (nemusí to platiť napr. v prípade, že územie tektonicky pokleslo). Nad ňou sa po „zarezaní“ rieky vytvorí 1. terasa, po ďalšom „zarezaní“ 2. terasa atď. Logicky teda platí, že čím je terasa vyššia, tým je staršia.

Nie všetky terasy ale samozrejme môžu byť v teréne identifikované, predsa len zubu času v meniacej sa krajine podlieha aj riečny materiál a zaniká. Aj v dávnej histórii Žitavy teda mohlo byť terás viac než len tie, ktorých štrk aj dnes pokojne možno chytiť do dlane. Mimochodom, v starších terasách sa dajú okruhliaky dokonca rukami „rozbiť“, v mladších si už treba pomôcť kladivom a v najmladších sa to nepodarí takmer vôbec.
 

Žitava má (okrem úrovne terajšej riečnej nivy) objektívne identifikovaných celkom 5 stupňov terás, teda zvyšky materiálu z úrovní jej piatich starších riečnych nív. Na väčšine Požitavia terasy na pravej strane Žitavy nie sú v reliéfe tak výrazne tvarovo diferencované ako terasy na ľavej strane.

 

1. terasa je najvyššou, čiže najstaršou žitavskou terasou. Začala vznikať pred úctyhodnými takmer 2 miliónmi rokov. Je však zachovaná iba v južných častiach Hronskej pahorkatiny. V pradoline Žitavy medzi Strekovom a Novou Vieskou (dnešná oblasť Strekovské terasy) sa jej báza nadchádza vo výške 30 – 60 – 80 m nad Žitavou, v masíve Chrbta 60 – 90 m a v území medzi Strekovom a Svodínom vo výške 65 – 72 m nad súčasnou úrovňou Žitavy v Hurbanove. Menšie zvyšky štrkov a zlepencov, ktoré patria k tejto terase, ležia ešte pri Strekove vo výške 40 m, severovýchodne od Hurbanova vo výške 20 m, atď. Terasa už podľahla intenzívnemu rozrušeniu a z jej zvyškov sa dodnes zachovali už iba roztratené okruhliaky.

 

2. terasa je stará približne 1 milión rokov. Jej zvyšky sa nachádzajú iba v pradoline Žitavy. Hrúbka uloženého materiálu je 1 – 3 m, pričom materiál je už pomerne dobre zachovaný. Tvoria ho drobné štrky až piesky, miestami hliny.

3. terasa je zachovaná nesúvisle po oboch stranách pozdĺž celého toku Žitavy. V južných častiach však pokračuje na JV pradolinou Žitavy, kde sú jej zvyšky zachované po ľavej strane. Výška bázy jej akumulácie dosahuje severne od Zlatých Moraviec 25 m nad Žitavou, južnejšie pozvoľna klesá dokonca až na 7 – 8 m, kým v pradoline sa opäť zvyšuje až na 37 – 42 m. Hrúbka uloženého materiálu je 2 – 5 m. Túto terasu už pokryla takmer súvislá vrstva spraší s hrúbkou 1 – 5 m.

4. terasa sa zachovala podobne ako 3. terasa nesúvisle po oboch stranách toku a v pradoline Žitavy. V severnej časti dosahuje výška jej bázy 4 – 8 m nad súčasnou úrovňou rieky, smerom po toku postupne klesá na 4 – 5 m a pri Vrábľoch až na 1 m. Južnejšie opäť začína mierne stúpať a v pradoline Žitavy leží vo výške 25 – 30 m nad Žitavou. Materiál má hrúbku 3 – 8 m, miestami však až 10 m. Rovnako je takmer súvisle prekrytá sprašami rôznej hrúbky.

Stupeň 5. terasy je v teréne menej výrazný, okrem južných častí počnúc od Dvorov nad Žitavou. Táto terasa leží pozdĺž celého toku rieky, no výbežkom zasahuje pomerne hlboko aj do pradoliny Žitavy. Jej povrch leží v severnej časti doliny 3 – 5 m , v južných okolo 8 m a v okolí Hurbanova sa opäť nápadne znižuje na 2 – 3 m. Hrúbka uloženého materiálu v horných častiach toku je 5 – 7 m, južnejšie stúpa na 7 – 8 m a v území medzi Dvorami nad Žitavou a Pribetou dosahuje spolu s pokryvom spraší až 20 m. Štrky, piesky a hliny sú pritom na viacerých miestach veľmi dobre zachované. Povrch 5. terasy je na mnohých miestach pokrytý sprašami a v južnejších častiach aj vetrom naviatymi pieskami.

 

V budúcnosti 6. terasou (azda) bude súčasná niva, ktorá predstavuje najmladšiu, terajšiu etapu vývoja žitavskej doliny. Niva Žitavy vytvára úzky pás územia po oboch stranách toku. Je to rovinaté územie, ktoré je iba miestami rozčlenené mŕtvymi ramenami. Uložený materiál je zložený z dvoch častí. Spodnú časť predstavujú štrky a vrchnú tvorí pestrá škála pieskov a hlín hrúbky 1 – 3 m, zriedkavo 5 m.

 

Literatúra:

[1] Harčár, J., 1981: Stručná charakteristika terás Žitavy v Podunajskej nížine. In: Geografický časopis, roč. 33, č. l, Bratislava. s.72-90.

[2] Harčár, J., 1975: Podiel tektoniky na kvartérno-geologickom a morfologickom vývoji Pohronskej pahorkatiny a doliny Žitavy. In: Geografický časopis, roč. 27, č. l, Bratislava. s.25-29.

[3] Bizubová, M. – Škvarček, A.; 2003: Geomorfológia (skriptá). Univerzita Komenského Bratislava, Bratislava. 228 s.

Fotografie a odborné posúdenie: Marián Šabo

Zjednodušená sc...
Zjednodušený pr...
Riečna terasa Ž...
Riečna terasa Ž...
Materiál riečne...
Materiál riečne...

 

Share
© Dalibor Výberči 06. január 2012
Joomla SEO by MijoSEF

NOVINKA

 

Najčítanješie články

Najnovšie komentáre

  • Zdielam rovnaki nazor

    Viac...

    Ľudo Chládek 31.08.2014 07:43
  • Môj partner a ja narazil sem strana a myslel som, môže tiež blog skontrolovaťto. Páči sa mi, čo ...

    Viac...

    Rudolf 29.08.2014 00:28
  • Čitateľ, ak máte skutočne záujem o informáciu, kontakt na mňa nájdete v sekcii o autoroch. Ja absolutne ...

    Viac...

    Ondrej Valach 26.08.2014 14:15
  • potom by to chcelo opravit tento clanok pretoze je zavádzajuci

    Viac...

    citatel 26.08.2014 06:58
  • to že hranicou je žitava je velmi zjednodušené tvrdenie...Včel ár patrí 100% k Pohronskému inovcu

    Viac...

    mišo 26.08.2014 05:12