header
Dnes je utorok 21. máj 2019
 

Život na šľachtickom panstve Topoľčianky v roku 1869 (2. časť)

Ako som už spomínal v I. časti príspevku „osadenstvo" kaštieľa obývala samotná grófska rodina, spolu s najbližším služobníctvom, ako boli komorníci, osobní tajomníci, slúžky a dojky. Je nespochybniteľné, že majitelia panstiev boli najväčšími majiteľmi hmotného a nehmotného majetku. Okrem toho, že vlastnili pozemky v podobe ornej pôdy, pasienkov, lúk a lesov, boli aj vlastníkmi pomerne veľkého počtu chovaných hospodárskych zvierat.

Ako bolo v tomto období zvykom, každý „pokrokový" šľachtic sa snažil okrem vlastného hospodárstva preraziť v spoločnosti aj ako podnikateľ a zveľaďovateľ kapitálu. Podnikali buď sami, alebo prenájmom rôznych zložiek trhu, napr. lesov, sklární, papierní píl, tehelní, pivovarov, liehovarov, baní a pod. Ani Keglevichovci neboli v tomto smere výnimkou a preto napr. svoje pozemky v blízkosti Jedľových Kostolian, pod ktorými sa nachádzali ložiská hnedého uhlia prenajímali. V roku 1859 získali kutacie právo na ťažbu uhlia bratia Kresovci, ale už v roku 1860 prechádza baňa do majetku firmy Gerson a Lipmann za 5000 zlatých, ktorá ťažbu uhlia začala.

pozn. (Pomerne úspešne v tom čase podnikal aj podžupan Tekovskej župy Karol Jesenský, ktorý v chotári obce Zlatno založil už v 20. rokoch 19. stor. najväčší ovocný sad v Európe - Rozkoše.)

Obhospodarovanie veľkej rozlohy pôdy, ako aj chov veľkého počtu hospodárskych zvierat, si vyžadoval pomerne početný personál. O chod samotného veľkostatku, ktorý sa skladal z viacerých menších majerov, roztrúsených po celom panstve sa staral správca (maď. házmester). Ten mal k dispozícii rôzne druhy „ zamestnancov ". V prvom rade to boli panskí kočiši (maď. kocsis), ktorí mali na starosti „vozový park". Ďalej to boli rôzni poľnohospodárski robotníci, ktorí sa delili na : pracovníkov s dohodnutým ročným platom (maď. bíres), nádenníkov (maď. napszámos), pastierov, podľa druhu pasených zvierat ( juhás- pastier oviec, marhapásztor – pastier dobytka a pod. ). Okrem toho na statku vypomáhali paholci. Išlo zväčša o slobodných chlapcov z chudobnejších rodín, ktorí pracovali ako pomocné sily pri čistení maštalí, napájaní dobytka , pílení dreva a pod. Na statku samozrejme pracovali aj ženy väčšinou, ako slúžky, či pomocné sily v kuchyni a pri opatrovaní zvierat.

Mzda – pláca jednotlivých kategórií čeľade bola rôzna, podľa druhu práce a sociálneho statusu pracovníkov. Zväčša však išlo o výplatu v podobe kombinácie peňazí a naturálií. Naturálie väčšinou pozostávali z rôznych druhov obilnín, kukurice, alebo strukovín. Patril sem aj prídel palivového dreva, či jeden, alebo dva páry čižiem , nohavice, kabát, ale napr. aj tabak.

Vráťme sa však do Topoľčianok.
Dom, v súpise označený pod č. 2 obýval správca (házmester) Pál (Pavol) Dopler nar. 1814 pôvodom (zle čitateľné), so svojou manželkou Katarínou rod. Závodzkou, nar. 1823 pôvodom zo Zlatých Moraviec. Okrem nich v dome bývalo aj ich 5 detí.

Dom s poradovým č. 3 tvorila skupina 7 bytových jednotiek pozostávajúcich väčšinou z jednej obytnej miestnosti, kuchyne a komory.
Poľa čísel 1 až 7 obývali tento priestor:

1/ Lois Heinrich - kerékgyartó mester - výrobca kolies (kolár)– nar. 1838 pôvodom Passendorf, s manželkou Johanou rod. Schindler, nar. 1849 a 2 deťmi

2/ Simeg János- kočiš - nar. 1839 povôdom (zle čitateľné ) s manželkou Veronou rod. Bogdan, povodom (zle čitateľné)

3/ Beneš István /Štefan ,vdovec nádenník nar. 1810 pôvodom Šurany

4/Bielik Maximilián – bíreš - nar.1868 pôvodom Topoľčianky , s manželkou Jozefou rod. Švec nar.1838 pôvodom Topoľčianky, s 2 deťmi, + ďalších 9 ľudí (Szarka, Partl, Jonis, Ďuriač)

5/Ivan Jozef – bíreš- nar. 1825 pôvodom Čaradice s manželkou Veronou rod. Köszeg nar. 1826, pôvodom Malé Opatovce , Mihók Sándor , bíreš nar 1843 , Topoľčianky + ďalších 5 ľudí

6/Matejov István – bojtár–valach, nar. 1818 ,pôvodom Topoľčianky s manželkou Ilonou/Helenou rod. Očovskou, nar. 1826, pôvodom Tek. Nemce + ďalších 10 ľudí (Povrazník, Novota, Pavkov ,Čaladík)

7/Katina Bálint/Valent – bíreš- nar. 1832 , pôvodom Veľká Lehota, s manželkou Rozáiou, rod. krajčovou nar. 1840, pôvodom Topoľčianky spolu s 3 deťmi ,
Kolačinský János – kočiš – nar. 1833 , pôvodom Morava, s manželkou Mároiu, rod. kubišovou, anr 1823, pôvodom Kovarce + ďalších 5 ľudí ( Dobiáš, Komžik, Kazík, Kaszáš)
Spoločne teda obývalo dom č. 3 55 ľudí z toho 34 mužov a 21 žien.
Druhá strana súpisu nám hovorí o stave hospodárskych zvierat- samozrejme v majetku zemepána.
Ťažné kone - kobyla 6 ks, valach 6 ks , voly 62 ? , ovce 2000, ošípané 6.

Čo dodať na záver ? Ani pomerne veľký majetok niekedy šťastie neprináša. V prípade Keglevichovcov šťastie odišlo v roku 1890, kedy bol prehýrený majetok predaný na dražbe a Keglevichovci sa vrátili do rodového panstva Buzin v Chorvátsku. Gróf Štefan Keglevich zahynul v roku 1905, zasiahnutý guľkou, v dueli s politickým oponentom. Skončili neslávne. Pre panstvo to však neznamenalo zánik. Naopak. Topoľčianske panstvo sa dostalo do majetku najvyššej aristokracie, keď sa stalo majetkom Hasburgovcov.
Ale to je už iný príbeh...

Súvisiace články: Život na šľachtickom panstve Topoľčianky v roku 1869 (1. časť)

 

Erb rodu Keglev...
kerékgyartó mes...
panský kočiš (z...

Share
© Martin Benček 18. jún 2014
Joomla SEO by MijoSEF

NOVINKA

 

Najčítanješie články

Najnovšie komentáre

  • Zdielam rovnaki nazor

    Viac...

    Ľudo Chládek 31.08.2014 07:43
  • Môj partner a ja narazil sem strana a myslel som, môže tiež blog skontrolovaťto. Páči sa mi, čo ...

    Viac...

    Rudolf 29.08.2014 00:28
  • Čitateľ, ak máte skutočne záujem o informáciu, kontakt na mňa nájdete v sekcii o autoroch. Ja absolutne ...

    Viac...

    Ondrej Valach 26.08.2014 14:15
  • potom by to chcelo opravit tento clanok pretoze je zavádzajuci

    Viac...

    citatel 26.08.2014 06:58
  • to že hranicou je žitava je velmi zjednodušené tvrdenie...Včel ár patrí 100% k Pohronskému inovcu

    Viac...

    mišo 26.08.2014 05:12