header
Dnes je utorok 10. december 2024
 

História

Praveké osídlenie v Mani

Na území Veľkej Mani žili kmene Kotíni, Osi, po nich to boli Markománi, Kvádri a neskôr i Slovania.

 

Prvé výskumy v obci vykonal známy archeológ Štefan Janšák, ktorý výsledky svojej práce uverejnil v knihe „Staré osídlenie slovenska“. Janšák v knihe uvádza nasledovné: „...chotár obce poskytoval vhodné miesta pre sídlištia pravekého človeka. Človek v praveku vyhľadával si miesta, ktoré tu boli dosť kryté pred zverou a nepriateľom a v blízkosti vody. Tomu najlepšie vyhovovali vyššie výbežky zbiehajúce do riečnych údolí. Najstaršie cesty šli vždy podľa riek a podľa vôd sa usadzovali i najstaršie kultúry vôbec.“ Aj maniansky chotár mal takéto miesta. Najnápadnejšími miestami mohli byť mierny svah vybiehajúci pri Kišvalkázy - dosť blízko k Žitave. Ďalej strmší svah od kostola tiahnuci sa cez štrkáreň k lúkam a výbežok vybiehajúci na Vašrídi, tam kde hradská sa zbieha do Dolnej Gedry.

V obci bolo spozorovaných a zaradených niekoľko pravekých kultúr:osídlenie v neolite - sídlisko želiezovskej kultúry,eneolit. čakanskej kultúry s kanelovanou keramikou, kultúrne jamy maďarovskej kultúry zo starej doby bronzovej, kostrové škýtsko-halštattské hroby zo 6.-5.stor.pred Kristom, keltské sídlo a pohrebisko z 2.-3.stor.pred Kristom, sídlo germánske z 2.-3. stor., slovanské z 9.-10. stor., kostrové hroby belobrdskej kultúry z 10.-11. stor.

Na južnom okraji obce v polohe zvanej Gedra zistil Janšák v roku 1952 sídlisko ľudu s bádenskou keramikou, skupiny Kosihy-Čaka a maďarovskej kultúry. Na severozápadnom okraji Mani uskutočnil v rokoch 1952-55 výskum Archeologický ústav SAV v Nitre. Odborníci preskúmali veľké keltské pohrebisko z 3. až 1. stor. Vtedy odkryli až 146 hrobov (!), z toho 109 žiarových a kostrových keltských, 8 birituálnych mladohalštatských, 19 kostrových stredovekých hrobov, 10 hrobov sa nedalo kultúrne zaradiť. Keltské pohrebisko patrí medzi najväčšie na území Slovenska! Je bohaté na bronzové, železné zbrane a sklenné náramky. Pomerne časté boli lignitové náramky. Niektoré hroby majú zvláštnu úpravu hrobovej komory /vyloženie drevom/. Pri výskume archeológovia odkryli aj zvyšky osídlenia z neolitu, starej bronzovej doby a halštattskej doby. Sídliskové keltské nálezy sa našli v obci na brehu rieky Žitavy a na južnom okraji obce.

Maňa na mape z ...
Sklenený laténs...
Celkový pohľad ...

Použitá literatúra a pramene:
Janšák, Štefan: Staré osídlenie Slovenska, Bratislava 1952, s. 52

Share
© Pavol Tinák 05. september 2010
Joomla SEO by MijoSEF

NOVINKA

 

Najčítanješie články

Najnovšie komentáre

  • Zdielam rovnaki nazor

    Viac...

    Ľudo Chládek 31.08.2014 07:43
  • Môj partner a ja narazil sem strana a myslel som, môže tiež blog skontrolovaťto. Páči sa mi, čo ...

    Viac...

    Rudolf 29.08.2014 00:28
  • Čitateľ, ak máte skutočne záujem o informáciu, kontakt na mňa nájdete v sekcii o autoroch. Ja absolutne ...

    Viac...

    Ondrej Valach 26.08.2014 14:15
  • potom by to chcelo opravit tento clanok pretoze je zavádzajuci

    Viac...

    citatel 26.08.2014 06:58
  • to že hranicou je žitava je velmi zjednodušené tvrdenie...Včel ár patrí 100% k Pohronskému inovcu

    Viac...

    mišo 26.08.2014 05:12